v rozhovore sa dočítate:
- ako prežíval pandémiu covidu,
- čo mu rok 2020 vzdal a dal,
- ako hodnotil online koncerty, s ktorými začal,
- čo hovoril na hudobný biznis,
- aké mal plány do budúcnosti.
v týždni sme vás zaradili medzi kultúrne osobnosti roka. Aký je to pocit?
Asi by ste tam mali dať moju manželku Katku (smiech). Keby nebolo jej, veľa projektov by asi nevzniklo. Priznám sa, film som nevymyslel, online koncert tiež nie. Boli to jej nápady. Koronakríza nám dala zabrať a museli sme zareagovať nejakou činnosťou, no zároveň sme si museli dávať pozor, aby sme to všetko v týchto ťažkých časoch zvládli. Všetko sa zrealizovalo, len s výnimkou slovenských koncertov.
je práca tým najlepším liekom, aby sme sa počas pandémie nezbláznili?
Áno, nie je to len moja taktika, ale keď pri tom sledujete správy, a ja som sledoval aj tie britské, môžete podľahnúť depresii a pocitom márnosti.
keď sa pozrieme na rok 2020 z hľadiska toho, čo všetko ste stihli, vyzerá to, že vás korona vôbec nezastihla. Dokument, pesnička z Perinbaby, TV relácia, trojalbum... Ako hodnotíte tento rok? Čo vám dal, čo vám zobral?
Máte pravdu. Tento rok som takmer všetko, čo sme mali naplánované, stihol. Prvú vlnu som využil na prípravu 3CD The Best Of, ktoré mi zremastrovali v Abbey Road, čo nebolo pri ich striktných pravidlách jednoduché a konečne sme dokončili aj knihu všetkých mojich textov a akordov Songbook. Nemožnosť cestovať na Slovensko spolu s obrázkami slovenskej krajiny, ktoré mi Juraj Jakubisko premietol, ma vtedy inšpirovala na napísanie piesne Slovenská k jeho novému filmu Perinbaba a dva svety.
Celovečerný dokument Meky sme odpremiérovali v kinách presne medzi prvou a druhou vlnou korony. Koncerty sa nám, žiaľ, podarili len v Česku a tie slovenské sme museli presunúť na koniec januára. Keď sme nemohli hrať, snažili sme sa povzbudiť seba aj fanúšikov livestream koncertom z mojej skúšobne, ktorý videlo pol milióna ľudí, alebo sme hrali pre zdravotníkov pod oknami pavilónov vo Vinohradskej nemocnici v Prahe. V lete som nakrúcal hudobnú tolkšou pre ČT Art Doupě Mekyho Žbirky, takže som sa nenudil, aj keď podprahovo som stále vnímal situáciu u nás a vo svete. Tento rok mi asi dal možnosť sa zastaviť, necestovať toľko a tvoriť. Zobral mi zase istotu, že svet bude ako predtým, že si napríklad opať zahráme v O2 aréne a pocestujem do Londýna či Bratislavy, keď sa mi zachce.
ako trávite čas v týchto mesiacoch. Stihli ste ísť od Londýna? Ako sa má váš syn David a jeho hudobná kariéra?
V Londýne som bol iba na začiatku tohto roka a asi sa tam už teraz nedostanem. David priletel domov v lete, keď bol mojím hosťom v Doupěti aj s Davidom Kollerom a zahral si s nami Cestu zakázanou rýchlosťou v angličtine (She’s Out Of Control), potom v Prahe nakrúcal videoklip pre mladučkú speváčku Ninu, kde využil svoje štúdium réžie. David sa v Londýne snažil zamestnať nahrávaním albumu pre svoj projekt Sunnbrella.