v rozhovore sa dočítate:

• prečo sa ľudia správajú v druhej vlne pandémie ako v prvej,
• čo si myslí o trhovom systéme v zdravotníctve,
• čo chce robiť po odchode z českého zdravotníctva,
• čo ho na práci záchranára bavilo.

dohodli sme sa, že Covidu sa budeme venovať iba okrajovo a prejdeme na iné témy. Ako môžeme zhodnotiť prvú a druhú vlnu?

Na jar bolo jasné, že príde koniec. Nevedeli sme, či v júni či máji alebo až v auguste, ale bolo jasné, že to skončí. Koniec tejto vlny stále nevidieť. Teraz vôbec netuším, či z „Covidária“ vyleziem v júni alebo v januári. Atmosféra bola na jar čiastočne pekná tým, ako si ľudia pomáhali a až na výnimky sa všetci zomkli. Nepriateľ bol úplne jasný, takže sme mu išli dať do držky - teraz niektorí vôbec nevedia, že je vojna, niektorí bojovať nechcú. Ale nekritizujem to, nech si každý o covide myslí, čo chce.

vieme odhadnúť, prečo si teraz v druhej vlne ľudia tak nepomáhajú a nie sú tak súdržní?

Asi je to prirodzené. Možno sa zistí, že ľudstvo pri pandémiách takto funguje. Prvú vlnu zvládne, druhú nie, pretože to nejde psychicky vydržať. Zaujímalo by ma, keby tu sedeli naši prarodičia, ktorí to zvládli medzi rokmi 1938 až 1945. „Máte problém s tým, že ste tri mesiace doma? A pršia vám na hlavu bomby?“ Pozrime sa na príbeh San Francisca zo španielskej chrípky. V prvej vlne sa San Francisco rozhodlo, že sa nahodia do rúšok, mali málo mŕtvych a prešlo to v pohode. Dávali sa celému svetu za príklad, ako dobre to zvládli.

ako Slovensko po prvej vlne. Potom to už bolo #pokazilismesito.

A Česko. Druhá vlna v San Franciscu rozpútala demonštrácie proti rúškam, školy nezatvárať!, už toho máme dosť! a San Francisco zažilo absolútne najväčší fail a v druhej vlne najviac úmrtí z celého sveta. Zrejme je toto správanie prirodzené. Nie je vylúčené, že sa nakoniec zistí, že je to jedno, aký má krajina prístup a keď to prejde všetkými troma vlnami, tak budeme mať podobné množstvo mŕtvych; okrem Juhokórejčanov, ktorí to berú seriózne.

špeciálne počas covid pandémie, odborná verejnosť aj zástupcovia sociálnych sietí diskutovali o probléme s dezinformáciami. Špeciálnym problémom boli zdravotnícke dezinformácie. Máme tieto zdravotnícke informácie na internete regulovať, aby sme zabránili zdravotným dezinformáciám a hoaxom?

Keby sme aj mali pravdivo informovať, tak musíme povedať, že toho stále veľa o Covide nevieme, keďže je to nové ochorenie. Ešte nikto nevysvetlil, prečo vírusové respiračné ochorenie niektorým ľuďom ovplyvňuje činnosť orgánov? To nie je normálne. Môžeme si dohľadať štúdie z relevantných univerzít, ktoré sú dobre vypracované a tvrdia pomerne rozdielne veci. Uznávaní epidemiológovia tvrdia rôzne veci. A čo je teda pravda? Jeden je z Oxfordu a druhý je z Yale University a obaja majú 20 rokov praxe, sú skvelí a tvrdia niečo protichodné. Mnoho ľudí má prístup k internetu a informáciám a paradoxne je to presne naopak - my žijeme v najväčšej miere antihoaxovú a protifakenewsovú dobu.

Pred sto-dvesto rokmi, ak niekto prišiel z nového sveta a niečo natáral na dedine, tak celá dedina pokojne aj ďalších sto rokov žila v tomto presvedčení a nebolo možné takéto tvrdenie vyvrátiť. Vyzerá to, že sa lavínovo šíri blbosť a ľudia čítajú aeronet ( český konšpiračný web - pozn. red.) a podobne, ale táto časť spoločnosti by sa za akýchkoľvek okolností takto chovala, pretože nemajú pre kritické myslenie intelektuálnu kapacitu. Preto akékoľvek „ministerstvo pravdy“ nebude fungovať. Väčšia časť spoločnosti, ktorá má spomínanú intelektuálnu kapacitu a má prístup k internetu, tak dokáže za pár klikov zistiť množstvo informácií. Možno budem v dnešnej dobe znieť ako debil, ale fake news a hoaxy nepovažujem za zásadný problém. Pokiaľ do toho nebudeme vŕtať, napríklad antihoaxovou legislatívou. Pokiaľ je možné, masážou cez sociálne siete zmeniť výsledok volieb, tak je to pre mňa len argument, aby štát rozhodoval o menšom počte zásadných vecí.