v rozhovore sa dočítate aj:

• ako vyzerá bežný deň primárky infekčného oddelenia na Kramároch,
• kedy hrozí tejto nemocnici kolaps,
• prečo napriek lockdownu stále stúpa počet infikovaných a  mŕtvych,
• či musia selektovať pacientov podľa šance na prežitie.

aká je celková situácia na Kramároch? Je dostatok zdravotníkov, ktorí sa dokážu postarať o covidových pacientov a poskytovať neodkladnú starostlivosť pacientom s inými diagnózami?

Pracujeme na hrane. Musíme robiť veľký obrat pacientov, denne prijímame 10 až 15 pacientov a preto musíme taký počet aj prepustiť, lebo ideme na hranu kapacít. Snažíme sa to manažovať tak, aby pacient nebol v nemocnici ani o deň dlhšie, ako nevyhnutne potrebuje ústavnú starostlivosť. Je dôležité, aby sme sa stretli aj s pochopením rodinných príslušníkov, lebo niekedy nie sú stotožnení s tým, že pacient má už ísť domov. Nie sme ale v stave, že by pacienti nedostávali adekvátnu zdravotnú starostlivosť aj keď fungujeme na hrane.

ste hlavne covidové oddelenie na Kramároch? 

Áno, na Kramároch je dnes hospitalizovaných 113 pacientov, z toho 85 je v infekčnom pavilóne. 

máte viac pacientov v porovnaní s inými nemocnicami v Bratislave?

Pacienti sú  rozložení najmä v troch nemocniciach v rámci Univerzitnej nemocnice Bratislava. Koordinácia funguje pomerne dobre, lôžka sa stále navyšujú. My na Kramároch sme sa dostali na strop svojich kapacít, teraz navyšuje ešte covidové lôžka nemocnica Ružinov, Petržalka a pridávajú sa aj iné nemocnice, ktoré doteraz neriešili covidových pacientov. Je dôležité, aby covidové lôžka boli rozložené v čo najväčšom počte nemocníc, aby každá nemocnica bola naďalej schopná poskytovať inú neodkladnú zdravotnú starostlivosť.

BORIS NÉMETHKlinika infektológie a geografickej medicíny Univerzitnej nemocnice Bratislava.

zapájajú sa aj súkromné nemocnice?

Áno, o covidových pacientov sa dnes stará napríklad aj nemocnica Milosrdní bratia alebo nemocnica v Malackách. 

hrozí Kramárom kolaps? Pri akom nápore pacientov príde tá hranica, že už nedokážete poskytovať zdravotnú starostlivosť? 

Ťažko povedať, lebo ten pocit, že sme na hranici, sme mali už pred niekoľkými týždňami a zatiaľ stále zvládame napriek zvýšenému náporu pacientov. Dôležité je najmä to, aby nárast pacientov nebol príliš prudký, aby sa systém dokázal postupne adaptovať. Vždy sú nejaké možnosti, čo sa ešte dá urobiť. Momentálne je dôležité, aby ambulantní lekári prevzali väčšiu zodpovednosť za manažment covidových pacientov. A v prípade ďalšieho nárastu pacientov nemocniciach je možnosť v zvýšenej miere zapojiť do starostlivosti o pacientov aj študentov medicíny. Nemocnice nekolabujú kvôli lôžkam, ale kvôli nedostatku personálu. Chýbajú najmä sestry. Tie je však veľmi ťažko nahradiť personálom z nemocníc alebo študentmi medicíny. 

sestry chýbajú, lebo chodia pracovať do zahraničia, kde sú lepšie ohodnotené alebo preto, že ich málo študuje tento odbor?

Myslím, že je to kombinácia faktorov. Práca sestry dnes nie je dostatočne motivujúca, preto veľa z nich odchádza do zahraničia a málo mladých sestier sa hlási do nemocníc. Na oddelení máme veľa lekárov absolventov, ale veľmi málo nedávno skončených sestier. 

ako vyzerá Váš bežný deň ako lekárky na covidovom oddelení?

O 7.15 máme ranné sedenie, kde si povieme, čo sa dialo v službe, ktoré sú teraz veľmi náročné. Potom sa lekári rozpŕchnu po oddeleniach, musia si zvizitovať pacientov. Mojou úlohou je prejsť s lekármi pacientov a liečbu. Tieto „veľké vizity“ boli predtým dvakrát do týždňa, teraz sú denne a to aj preto, že máme veľa mladých lekárov a absolventov. Sú šikovní, snažia sa, ale potrebujú usmernenie. Veľa pacientov presúvame podľa ich stavu, či potrebujú kyslík, monitorované lôžko alebo JIS. Je tam obrovský pohyb, lebo aj lôžok na JIS máme málo, takže  sa snažíme pacientov točiť, aby tam boli tí, ktorí z toho budú profitovať najviac. Veľa pacientov sa aj prijíma, po príjme sa musia na oddelení vyšetriť, naplánujú sa vyšetrenia, naordinuje sa liečba. Potom treba pacientov prepúšťať, čo predstavuje najmä administratívnu záťaž spojenú s písaním prepúšťacích správ. Deň sa zrýchlil oproti bežnému a stále sa zrýchľuje. Pracovné dni sú intenzívne, ale zvládnuteľné, ale dni v 24 hodinových službách cez víkendy a sviatky sme na hranici psychického aj fyzického vyčerpania. 

dokedy to budete zvládať?

Myslím si, že všetci to zvládame preto, lebo vidíme svetlo na konci, ktoré predstavuje  očkovanie. Dúfam, že leto bude kľudné a na jeseň sa už epidemiologická situácia výraznejšie nezhorší.