v rozhovore sa dočítate:

• ako vníma samovraždu Milana Lučanského,
• či je v polícii  bežný jav, že z dobrého policajt sa stane zlý policajt,
• či je ako poradca ministra vnútra pripravený odraziť útok mafie,
• koľko ešte potrvá, aby Slovensko nebolo mafiánskym štátom.

 

ako nesiete fakt, že jeden z policajných prezidentov spáchal samovraždu?

Ťažko. Lomcujú mnou emócie. Milana Lučanského som osobne poznal, veľa vecí sme spoločne riešili. Je to tragédia, aj keď počas mojej kariéry nebol jediným policajtom, ktorý spáchal samovraždu. Nie je to prvá smrť policajta, ktorá ma šokovala. Mne jeden policajt počas výkonu služby dokonca zomrel v náručí. Všetko to súviselo s bojom proti organizovanej kriminalite. Ľudia vždy hľadajú príčiny a je veľmi jednoduché podľahnúť emóciám a hľadať vinníka tam, kde nie je. Stalo sa mi to viackrát. Keď som šiel vyjadriť úprimnú sústrasť vdove po policajtovi, ktorý mi zomrel v náručí, označila ma za vraha. Toto všetko človek v polícii zažíva.

rozdiel je v tom, že hovoríte o policajtoch, ktorí zomreli v boji proti zločinu. Pri Milanovi Lučanskom sa zdá, že to bolo naopak.

Situácia je taká, že bol obvinený, vzatý do väzby na základe návrhu prokuratúry. Demokratické inštitúcie mali názor, že je to zákonné a správne. To je fakt. Platí prezumpcia neviny a na obvineného sa má prihliadať ako na nevinného, ale len prihliadať, nemá sa to brať ako fakt. V takýchto prípadoch je v polícii bežné, že sa policajti dočasne pozbavujú výkonu služby, kým sa nerozhodne o veci alebo sú dokonca prepustení zo služobného pomeru, lebo porušili prísahu, ak je namieste podozrenie, ktoré vyústilo do obvinenia.

ak je pravda, čo hovorí obvinenie, tak bývalý šéf polície zradil svojich kolegov, ktorí sú tu na to, aby vymáhali spravodlivosť a nie na to, aby prispievali k nespravodlivosti. No viacerí policajti vytvárajú dojem, akoby bol obeťou napríklad novej vlády či nového vedenia polície. Čo si o tom myslíte?

Medzi policajtmi je táto situácia nejednoznačná. Je veľa policajtov, ktorí pána Lučanského zbožňujú a nepripustia nič, čo by pošpinilo jeho spomienku aj napriek tomu, že sú dôvody, ktoré ho spochybňujú. Je tu aj skupina policajtov, podľa ktorých zradil policajnú profesiu a zaplietol sa do trestnej činnosti, aj keď stále platí prezumpcia neviny. Potom sú tu policajti, ktorí ho osobne poznali, a to vrátane mňa. Aj medzi nimi sú rozpory. Niektorí ho už vtedy považovali za hviezdu, iní až tak nie. Sledujem ošiaľ okolo tejto kauzy. Mnohí ľudia sa k nej vyjadrujú, aj pán Žitný, a vyzdvihujú nielen pozitívne veci, ktoré spravil, ale pletú do toho aj nepravdy. Dokonca znevažujú iných policajtov, ktorí sú neprávom hanení na základe klamstiev.

„Štyri roky budú stačiť na to, aby sa policajný zbor zreformoval a začal fungovať podľa nových pravidiel.“

o čom konkrétne hovoríme?

Pred pohrebom pán Žitný poskytol rozhovor, že súčasný dočasný policajný prezident pán Kovařík povedal, keď sa zriaďoval tím na mafiánskeho bosa Černáka, že sa nenechá zastreliť a chcel odísť z miestnosti. Je to nepravda. Pán Kovařík už podal trestné oznámenie. Tím, v ktorom bol aj pán Kovařík, vznikol v roku 1997, keď mafián Černák bol v najväčšej sile. Bol tvrdý mečiarizmus, neexistovalo tu pracovisko proti organizovanej kriminalite. Ťažko bolo niečo podniknúť, napriek tomu vznikol tím, ktorý zabezpečil dôkazné situácie, za ktoré bol Černák odsúdený na osem a pol roka za vydieranie. Pôvodne bol odsúdený aj za vraždu, ale svedok zmenil výpoveď a bol zbavený obžaloby. Tento tím pracoval v najhorších podmienkach a mal výsledky. Pán Lučanský tam nebol, no aj on prispel k boju proti organizovanej kriminalite. To nepopiera nikto. Je to fakt, ale nehovorme veci, ktoré nie sú pravdivé a nehaňme policajtov, ktorí tvrdo pracovali a pričinili sa o to, že Černák bol odsúdený.