v rozhovore sa dočítate:

• či sa naplnilo volanie po slušnejšom Slovensku,
• čo je kľúčovým problémom tejto vlády,
• ako často Igor Matovič využíva argument pádu vlády,
• či nedláždia cestu k autokratickej vláde.

súčasná vláda vznikla aj na pleciach protestov Za slušné Slovensko, teda hnutia, ktoré hlásalo niečo, čo by malo byť triviálne, a teda návrat slušnosti v politike. Naplnili sa tieto tézy?

Máme slušnejšiu vládu. Ale ak by sme urobili prieskum verejnej mienky, odpoveď verejnosti by bola, že slušnú vládu nemáme – pretože očakávania ľudí sa nenaplnili. Máme väčšie kauzy ako by sme mali mať. Základný problém je, že nevyvodzujú konzekvencie. Vo vyspelých demokraciách vidíme, že za kauzy sa vyvodzuje osobná zodpovednosť aj na najvyšších miestach. Jednoznačne by sme mali byť odbornejší, slušnejší a absolútne sa vyvarovať papalášizmu. 

prečo sa očakávania protestov Za slušné Slovensko nenaplnili? Navonok vláda pôsobí ako keby ešte nestihla opustiť minimálne mentálne materskú škôlku. Po necelom roku vládnutia má vláda na konte množstvo káuz ako sú flagrantne ukradnuté tituly, rokovania vlády v nemocničnej izbe Borisa Kollára počas zákazu vyhádzania atď. Na Slovensku stále absentuje politická kultúra a z verejných funkcií sa neodstupuje za žiadnych okolností. Vyzerá to tak, že stále platí motto Pavla Pašku: „Vyhraj voľby a môžeš všetko.“

Situácia sa zlepšila, no nie je taká, ako by sme si ju predstavovali. Heslo „vyhraj voľby a môžeš všetko“ nikdy nesmie platiť. Naopak, mali by sme byť služobníkmi občanov. Sme ich zamestnanci a musíme to mať na pamäti. Celej koalícii chýba skúsenosť vládnutia, silne je preferovaný mikromanažment nad strategickým manažmentom. Bohužiaľ, našej koalícii chýba aj schopnosť vyvodiť politickú zodpovednosť za chyby. Zároveň si však myslím, že toto nie je kľúčovým problémom našej vlády.

 

čo je teda kľúčovým problémom tejto vlády?

Mikromanažment. Táto vláda jednoznačne chce zlepšiť Slovensko, úmysly sú správne. O tom nemám pochyby. No chcieť nestačí, musíme aj vedieť, ako to urobiť. V prvom roku nám zásadne chýba schopnosť efektívne manažovať krajinu. Ak deklarujeme, že chceme veci manažovať odborne, tak slová nestačia a musíme to ukázať aj činmi. Aj situácia v parlamente s príliš častými bleskurýchlymi skrátenými legislatívnymi konaniami to dokazuje. Nielen obsah, ale aj proces je dôležitý.

minulej vláde sa oprávnene vyčítalo, že do svojich zákonov vkladala tzv. prílepky. Ostrá kritika pochádzala aj zo strán súčasnej vládnej koalície. Po voľbách sa však zjavne karta obrátila a súčasná vládna garnitúra robí identické prílepky k zákonom ako tá minulá. Príkladom je reforma Márie Kolíkovej, ku ktorej bola prilepená aj reforma dôchodkového systému. Prečo robíte tie isté kroky, ktoré ste vyčítali minulej vláde? 

Nerád, ale musím s vami súhlasiť. Práve v úcte k demokracii a dodržiavaniu pravidiel bolo potrebné sa zásadne odlíšiť od predchádzajúcej vlády. Práve preto som sa na poslednej schôdzi NR SR zdržal hlasovania (pozn. red.: vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s druhou vlnou pandémie ochorenia COVID-19 – tlač 402). Proces, akým bol tento zákon prijímaný, teda v superzrýchlenom legislatívnom konaní, keď sme nemali priestor si tento zákon čo i len naštudovať.  Ďalším problémom, ktorý sme vyčítali aj minulej vláde, sú pozmeňovacie návrhy, ktoré sa predložia tesne pred hlasovaním. Takéto pozmeňováky môžu byť dobré, ale procesne je to problém. Takýmto spôsobom sa legislatívne zmeny nemajú prijímať. Takéto konanie je nekoncepčné. Evokuje legitímnu otázku, či sme takéto zákony nemali predložiť už pred troma mesiacmi. Covid-19 sa tu neobjavil včera. 

Skrátené legislatívne konanie využívame na môj vkus nadmerne a nie vždy odôvodnene. Takmer vždy platí: práca chvatná, málo platná. Vznikajú zbytočné chyby a je otázne, či takéto zákony nespôsobia viac problémov ako úžitku. Treba sa zamyslieť nad tým, či nie je niekedy lepšie takto rýchlo kvasený zákon radšej neprijať a nemusieť ho následne o niekoľko dní opravovať. Existujú pravidlá tvorby legislatívnych noriem. Skrátené legislatívne konanie je za istých okolností akceptovateľné. Tento inštitút však nesmieme zneužívať. V zákone, ktorý sme prijali na ostatnej schôdzi, sú časti, ktoré sa určite nemuseli prijať tak rýchlo a cez skrátené legislatívne konanie. Nie je normálne, aby od nápadu po prijatie zákona v skrátenom legislatívnom konaní ubehli dva dni.  

ak by vaše posledné slová povedal opozičný poslanec, tak by som im rozumel. Vy ste však vládny poslanec a predseda finančného výboru. Váš stranícky kolega Peter Cmorej však verejne na Facebooku napíše: „V parlamente každý kritizuje pokutu 10-tisíc pre zdravotnícke zariadenia a nikto nemá odvahu podať pozmeňovák, aby to išlo preč. Lebo Igor Matovič to sľúbil na FB.“ Ľudia vás volili aj preto, že ak sa v parlamente objaví hlúpy návrh, tak prijatiu tohto zákona zabránite ani nie preto, aby ste boli ticho, poprípade dali status na sociálne siete. Nie je absurdné sa verejne priznať, že poslanec nemá odvahu podať obyčajný pozmeňovací návrh.

Spomínaný článok v zákone reaguje na prípad Dominiky Cibulkovej. Áno, bol to prípad papalášizmu. Ale nie všetko sa dá pokryť zákonmi. V prípade prednostného očkovania celebrít najlepšie funguje verejný pranier, čo sa v tomto prípade stalo. Verejnosť konanie Domimiky Cibulkovej odsúdila a vyjadrili sme sa aj my politici. Tým mal prípad skončiť. „Vyrobenie“ zákona a schválenie do 24 hodín bolo zlé rozhodnutie. Som presvedčený, že pokuty pre zdravotnícke zariadenia pri nedodržaní očkovacej stratégie nie sú cesta. Pri hromadnom očkovaní sa denne stane, že sa niekoľko objednaných ľudí nedostaví z rôznych príčin. Potom sú dve možnosti, buď zaočkovať kohokoľvek „z ulice“, alebo nariedenú vakcínu vyhodiť. Som presvedčený, že je lepším riešením operatívne „na fajront“ niekoho nájsť a zaočkovať, ako vakcínu vyhodiť. Skúsenosti s iných krajín, ako je aj Česká republika, ale predovšetkým Izrael, hovoria, že najefektívnejšie je večerné využitie nevyužitých vakcín. Týmto zákonom sme vyliali s vodou z vaničky aj dieťa.