v rozhovore si prečítate:

• ako a prečo začal zbierať dáta o pandémii,
• ako si vysvetľuje nečinnosť vlády pred Vianocami, kedy pribúdali infikovaní,
• či bolo dobré rozhodnutie spraviť „screening“,
• kedy sa pandemická situácia zlepší.

na vašej stránke Dáta bez pátosu komunikujete prísne vecne. No v nedávnom statuse ste napísali, nech si o vás Igor Matovič „neotiera hubu“. Prečo takáto formulácia?

Je to veta, ktorá zaznievala u nás pri výchove. Nebol som vychovávaný prísne, ale toto občas zaznelo: „O otca si nebudeš obtierať hubu...“ napríklad. Ospravedlňujem sa, nemusí mať každý takú skúsenosť ako ja.  

ale bola to reakcia na čo?

To bol taký veľmi nepríjemný deň. Celá rodina mala covid. Všetci sme to prežili, ale jeden člen potreboval aj kyslík. Covid je osobná vec, máme dosť lekárov v rodine, nás sa to dotýka. Vedel som, že v nemocnici nebude pre mňa miesto. Nie som nejaký extra zdravý...

dobre, ale čo vás tak nahnevalo?

Myslím, že to bol pán premiér tejto krajiny, ktorý povedal, že či už odborníci alebo vedci, nemáme tancovať na hroboch. A odkázal, že si máme sadnúť a začať tú vakcínu vyvíjať. Lebo on vie zaočkovať celú krajinu za tri dni. Verím, že mnohí ľudia zo Slovenska sa podieľajú na vyvíjaní vakcín, a mohlo sa ich to dotknúť. Je jasné, že sa vakcína nedá vyvinúť na Slovensku, nedá sa vyvinúť za tri dni a nedá sa ani zaočkovať za tri dni. Boli sme tam spomenutí a známy sa ma pýtal, že či môj syn, ktorý je vo veku, že ho baví chémia a biológia, už má doma labák na tú vakcínu. Tak som to zo seba dostal, keď som si to všetko prečítal.

Zdalo sa, že víťazmi sú tí, ktorí sa naučia s tým vírusom žiť.

všetci sme vynervovaní a unavení... Dáta bez pátosu sa stali súčasťou verejného diskurzu. Predseda vlády o tom hovorí v dobrom i zlom, ďalší o tom hovoria, chcú sa k tomu pripojiť, chcú s vami spolupracovať alebo naopak. Pritom na začiatku to bolo ako? 

Už v prvej vlne som písal o tom blogy. Doma som si zbieral dáta. 

bežný človek netrávi čas tým, že zbiera dáta z Talian­ska len tak pre seba.

Matematici, štatistici, evoluční parazitológovia a virológovia, všetci sa snažia sa o to, aby s dostatočným predstihom vedeli odhadnúť, čo sa stane. Aby nebola preťažená kapacita nemocníc, aby všetko ostatné mohlo bežať ďalej. Tým sme začali v prvej vlne. Zdalo sa, že víťazmi sú tí, ktorí sa naučia s tým vírusom žiť. Kritické bolo pozerať sa na infikovaných a na rýchlosť toho šírenia tak, aby sme ešte vedeli manažovať a zakročiť, aby predikované dáta o týždeň, o mesiac neboli také, že v tých nemocniciach sa zbláznia. Zhodou okolností máme susedku, ktorá v tých prvých siedmich zavretých dedinách v Taliansku má sestru, rozprávali sme sa o tom s ňou. Okrem toho bratranec má dvoch synov v Tirolsku, ktorí pracujú v gastropriemysle, tak sa nás to dotklo. To bolo vo februári, u nás boli plesy. Vtedy pán profesor Krčméry v jednej relácii hovoril, že covid bude ešte veľký problém, a že by sa mali zavrieť letiská, ako sa to stalo s ebolou a podarilo sa ju izolovať. To sa u nás ešte nič nevedelo. V tej druhej vlne bol spúšťačom výrok pána ministra zdravotníctva Krajčího. To bolo tuším v utorok 23. septembra, keď povedal, že 300 ľudí je hranica, denný priemer, keď máme naplnené kapacity trasovania. Vtedy sme mali 335 prípadov za deň. To je veľmi dôležitá vec, vedieť trasovať. Do 300 ľudí identifikovať a otestovať ich blízkych a pozitívnych izolovať. My sme k tomu pridali jednu nulu, a stále s tou pandémiou bojujeme a nikam sme nedospeli.