v rozhovore sa dočítate:

• čo ho prekvapilo v reakcii na koronakrízu, 
• dokedy môžu verejné dlhy rásť,
• kedy uvidíme efekt zlých peňazí,
• prečo sa bojí návratu centrálneho plánovania.

na jar minulého roku ste mali jednu z  najpesimistickejších predikcií o  poklese nášho HDP: že prepad bude minimálne desať percent. Aká bola realita?

HDP v  druhom štvrťroku padlo o  12 percent. Zdravotný problém som čakal väčší, očakával som, že mortalita bude vyššia. Obával som sa scenára z  Bergama. Náš najväčší problém je však zdravotnícka infraštruktúra, ktorá nezvláda nápor pacientov a  opatrenia proti šíreniu vírusu. V  eurozóne sme však horšie na tom ekonomicky a  úroveň HDP z  konca roku 2019 dosiahneme až o  rok alebo dva roky. Stalo sa však ešte niečo iné, čo predikované nebolo.

čo  to bolo?

Reakcie štátov na dianie v ekonomike prekonali moje očakávania, ale nie v  dobrom. Štáty a centrálne banky zapli tlačiarne naplno. Americká centrálna banka FED podporila celý dlhopisový trh a poskytla trhom garancie. Objem dolárov v  obehu stúpol o 25 percent. Niečo podobné urobila Európska centrálna banka. Plus, nevedel som si predstaviť, že by štáty boli ochotné zavrieť celú ekonomiku a  cez obdoby Kurzarbeitu platiť zamestnancov. Počas prvej vlny pandémie klesol počet odpracovaných hodín o  15 percent, no nezamestnanosť stúpla len o dva percentuál­ne body.

ako je to možné?

Nezamestnanosť sme skryli do podnikov. A štát ľuďom neplatí dávku v  nezamestnanosti, ale platí im ich výplaty a nazval to Kurzarbeit. Takže ekonomické následky pandémie nevidím v tak veľkej miere, ako bolo očakávané.