v rozhovore sa dočítate:

• aký veľký vplyv má Matovič na spoločnosť,
• čo zatiaľ dosiahol premiér za necelý rok v úrade, 
• do akej miery je možné, že predsedu vlády niekto vymení,
• čo treba robiť, aby sa nevrátil návrat mafiánskeho štátu.

je pravdivý výrok, že aký je predseda vlády, tak sa jeho správaniu podrobuje spoločnosť a imituje ho?

Peter Zajac (PZ): Istý typ spoločnosti si vyberá istý typ človeka na vládnutie. Ak sa máme baviť o dnešnej vláde, táto spoločnosť si vybrala na vládnutie Igora Matoviča, čo nie je náhoda. Igor Matovič je ako spoločnosť a dostatočná časť spoločnosti je ako on. V tomto prípade rozhodlo, keď ľudia uverili jedinej návšteve Igora Matoviča v Počiatkovej vile. Bol to jediný volebný program, ktorý predstavil, a  všetky ostatné volebné programy sa oproti tomu ukázali ako nevýrazné. PS malo ušľachtilý program boja proti korupcii, ale nebola to ich hlavná línia. Andrej Kiska mal heslo „Hlavu hore, Slovensko,“ čo je tiež ušľachtilé heslo, ale nie je to heslo, ktoré by až tak polarizovalo ako Igor Matovič. Ten Igor Matovič, ktorý mal v januári 6 až 7 percent, sa do konca februára dostal na 25 percent. 

Téma .týždňa: Červená karta

má jeden človek až taký veľký vplyv na päť miliónov ľudí?

František Mikloško (FM): Vrátim sa do minulosti. V 1990 sa stal predsedom vlády Vladimír Mečiar a  začal prenášať vnútorné konflikty vlády na verejnosť. Najprv to bol minister vnútra Andráš, potom to bol Kučerák, Košča, Kňažko, potom Michal Kováč a Roman Kováč a Jozef Moravčík. Ľudia nepoznali zákutia vládnutia, ale konflikty, ktoré prenášal na verejnosť, a tie ju polarizovali. Z týchto konfliktov sa triasla celá krajina, preto sme ho dvakrát odvolali. Raz v roku 1991 a druhý raz v roku 1994. Vidíme, že tieto spory sa opakujú. Opakovaný konflikt s Richardom Sulíkom a obviňovanie zo zodpovednosti za tento stav. Je nebývalé, aby sa podpredsedníčke vlády Veronike Remišovej zrušila kancelária za to, že nehlasovala za vládu. Keď si pomyslím, že sme veľkosťou a históriou krajina na úrovni Dánska, Nórska, Fínska a pobaltských štátov, premýšľam, kam to on chce zatiahnuť. Treba sa proti tomu postaviť. 

z toho, čo hovoríte, mi vyplýva, že keď má človek veľkú moc, ovplyvňuje krajinu smerom k nerovnosti, ale je to aj naopak a taká krajina si takých ľudí vyžaduje. Čo prevažuje?

FM: Na začiatku nie je spor o sliepku a vajce, ale na začiatku je sliepka, teda voliči. Slovenskí voliči sú emocionálni a naletia na populizmus a potom to ľutujú. Keď sme v  roku 1991 odvolávali Vladimíra Mečiara, mal 80-percentnú popularitu. Dnes už nikoho nezaujíma. Robert Fico tiež. 

PZ: Treba povedať aj to, aký je pri Vladimírovi Mečiarovi rozdiel. Za ním tiahla celá suita. Dnes už nemá zmysel hádať sa, kto mal v nej akú rolu. Vtedy  bola skupina ľudí, ktorí sa proti Mečiarovi postavili. Poslanci v OĽaNO si hovoria nezávislé osobnosti, ale je to skupina ľudí, ktorých dostal Matovič na kandidátku, inak by sa do politiky asi nedostali, preto sú mu vďační a aj v najhorších prípadoch úplne poslušní. Ján Budaj povie v rozhovore pre Denník N, že Matovič nepoškodzuje štát ani demokraciu, ale on to robí. Tvrdí, že aj prezidentka polarizuje, ale Matovič nielen polarizuje, ale viaže na seba toľko moci, koľko len môže.