keď ste sa obaja rozhodovali, či prijmete svoje funkcie, očakávali ste, že sa ocitnete pod takou kritikou?
Roman Mikulec (RM): Neočakával som, že to bude jednoduché, a mal som skúsenosť s tým, čo sa vie diať. Išiel som do toho s tým, že prijímam výzvy a snažím sa naplniť ciele, ktoré sme si stanovili, najlepšie ako viem.
očakávali ste väčšiu podporu verejnosti?
RM: Do istej miery áno. Treba si zvyknúť na záujem médií a na hodnotenie ľudí. Veľa vecí si vyžaduje vysvetlenie a niektoré sa nedajú vysvetliť jednou vetou alebo jedným rozhovorom.
Peter Kovařík (PK): Myslel som si, že viem, do čoho idem. Potom som si hovoril, že tuším, do čoho idem, ale reálne ma nástup a rozsah činností zomlel. Tlak prichádza z verejnosti aj zvnútra organizácie, do toho sa pridáva covid a dlhodobo neriešené problémy ako finančná správna jednotka. Je to ťažké.
prvým šrámom na ministerstve vnútra bolo zistenie, že Lukáš Kyselica bol súčasne členom tajnej služby, a tak musel odstúpiť. Vyvolalo to reakciu – ako to, že lepšia a transparentnejšia vláda, ktorá chce nastoliť spravodlivosť, spraví takúto hlúposť?
RM: To sme neurobili my. Samého ma to prekvapilo v zlom slova zmysle. Aj preto bol Lukáš Kyselica nahradený.
mnohým ľuďom sa nepáčilo, že zostal poslancom. Je to chyba?
RM: Chápem, že sa to vníma ako chyba. Na druhej strane, žijeme v demokratickej krajine a máme demokraticky zvolený parlament. Stále platia pravidlá a ak ich chceme dodržiavať, je úlohou príslušného parlamentného výboru, aby sa takouto vecou zapodieval. S tým sú spojené ďalšie úkony – ako zbavenie mlčanlivosti a podobne. Súhlasím s tým, že pokiaľ budú využité tieto prostriedky, treba z toho vyvodiť zodpovednosť, ale najprv treba zistiť reálny stav. Pokiaľ však nebude Lukáš Kyselica zbavený mlčanlivosti, relevantné orgány sa nič nemôžu dozvedieť a konať. Ak pôsobil pre vojenské spravodajstvo, zbavenie mlčanlivosti podlieha ministerstvu obrany a minister ho môže mlčanlivosti zbaviť tiež len na niečí podnet.
pán Kovařík, v súvislosti s vami sa tiež objavilo viacero výčitiek. Prvá, ktorá s vami nesúvisí úplne priamo, sa týka vašej manželky, ktorá zostala pracovať na župe aj po tom, čo sa stal Marián Kotleba županom. Dáva sa to do kontextu s tým, že na prokuratúre idú rušiť výbor odboja proti extrémizmu, a vzniká úvaha, či aj vašim nominovaním nebude oslabený boj proti extrémizmu.
PK: Boj proti extrémizmu nebude oslabený. Hovoríme o tom, že ak niekto nastrieka na garáž hákový kríž, nemá tam ísť výjazd NAKA, ale výjazd okresného riaditeľstva, pretože sú to prečiny, kde je nízka trestná sadzba. NAKA má riešiť závažné zločiny. Chceme v nej ponechať mechanizmus metodík, ako pracovať s extrémizmom a mať nad tým dozor, pretože v nej pôsobí teroristická centrála a jednotky, ktoré tomu rozumejú.
Je mi ľúto, že sa moja manželka prepiera v takomto pohľade. Na samosprávnom kraji pracovala aj za predchádzajúcich dvoch predsedov. To, že ju nevyhodili, neznamená, že bola naklonená novej vlne, ktorá na župu prišla. Vždy si robila svoju prácu na personálnom oddelení, ktoré nemá s politikou nič spoločné.
kritici povedia, že keď bola na personálnom oddelení, vymieňala ľudí v súlade s Kotlebom.
PK: To nie je pravda. Mechanizmus určovania toho, kto bude zamestnaný, sa neriešil na personálnom oddelení, rozhodoval o ňom predseda samosprávneho kraja, a o tom, kto bude vybraný, rozhodovala komisia. Personálne oddelenie robilo mzdy a personálne spisy. Moja manželka určite nebola tá, ktorá by sa podieľala na výbere riaditeľov odborov. Prišla do sporu s Kotlebom viackrát, keď prišla požiadavka, ktorá nebola v súlade so zákonom. Na druhej strane je pravda, že vzťah potom už na profesionálnej úrovni fungoval. Úradník je tam na to, aby držal zákonnosť rozhodnutí, ktoré prechádzajú samosprávnym krajom.
MARTIN BAUMANN/TASR6. október 2020 Bratislava: Dočasný policajný prezident Peter Kovařík počas brífingu s novinármi.
nie ste na verejnosti až tak známy. Boli ste v súvislosti s bojom proti korupcii v súčinnosti už s vládou Ivety Radičovej. V čom konkrétne?
PK: V 2004 sme zakladali s kolegom odbor prevencie proti korupcii. Bol som policajt a odbor vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti sa transformoval do protikorupčného úradu. V roku 2010 až 2012 som bol jeho riaditeľom. Po zmene vlády mi prišlo oznámenie, že nie je záujem, aby som zastával naďalej svoju pozíciu, tak som odišiel do Washingtonu. Vrátil som sa do policajného zboru a bol som ustanovený na úrade medzinárodnej spolupráce. V tom čase som dostal ponuku, aby som išiel na národnej úrovni postaviť mechanizmus prevencie korupcie, ktorý nemá nič spoločné s vyšetrovaním, a odišiel som na Úrad vlády. Tu som pôsobil v rokoch 2017 až 2020.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.