v rozhovore sa dočítate:

• je súčasný počet zaočkovaných málo alebo veľa,
• ako by sa dalo očkovanie na Slovensku zrýchliť,
• prečo ministerstvo zdravotníctvo nerobí žiadnu reálnu kampaň,
• čo by mal štát robiť, aby sa pohlo očkovanie dopredu.

vy máte prehľad o tom, ako na Slovensku prebieha vakcinácia. Koľko máme momentálne zaočkovaných ľudí?

Vždy o desiatej dávajú nové dáta, takže dnes pribudli nové dáta. Počet celkovo zaočkovaných osôb bol k dvanástemu februáru 213 508. Počet ľudí, ktorí sú zaočkovaní už druhou dávkou vakcíny, je 55 336.

mám správny dojem, že je to málo?

Je to málo, ak chceme smerovať k tomu, že chceme zaočkovať 3 300 000 ľudí. Momentálne mi to v  vychádza, že týmto tempom by nám to trvalo ďalších 477 dní To je strašne dlhá doba. Mňa potešilo, keď minister zdravotníctva Krajči povedal, že tento týždeň zaočkujeme 75-tisíc ľudí. Taký bol plán. No podľa čísel za jednotlivé dni to nevyzerá, že by sme sa k tomu blížili, lebo napríklad cez víkendy sa skoro vôbec neočkuje. V nedeľu to bolo len nejakých 200 ľudí. V sobotu o niečo viac, asi vďaka tomu, že bol ten pilot v Trenčíne. To je inak dobrá cesta, pripraviť takéto veľkokapacitné očkovacie centrá.

také ponúka, ak sa nemýlim, aj banskobystrický samosprávny kraj...

Ten prišiel s návrhom, že by to vedel zriadiť po vlastnej linke. Ale dosiaľ, pokiaľ viem, nemajú od ministerstva zdravotníctva potvrdené, či to budú môcť realizovať.

prečo vlastne všetko musí detailne manažovať a povoľovať ministerstvo?

Na jednej strane to ministerstvo ako keby drží vo svojich rukách, na druhej strane mnohé veci necháva napospas osudu, ako sa mu to hodí. Lebo keď bol problém s injekčnými striekačkami, že neboli, tak to odrazu ministerstvo hodilo na nemocnice, že si ich mali zariadiť. Matovič tuším dokonca povedal, že si ich mohli navzájom požičať. Takže tam, kde by sa očakávalo, že by sa to malo centrálne zabezpečiť, lebo jednak vo väčších množstvách je lepšia cena a je zabezpečená distribúcia tak, že každé očkovacie centrum bude mať včas všetko, čo potrebuje – čo sa v tomto prípade nestalo – tam ako keby sa ministerstvo zbavuje zodpovednosti. A mnohé ďalšie veci si drží vo svojich rukách.

Iným príkladom je fungovanie náhradníkov. To si každé očkovacie centrum riadi samé, niektoré majú webový formulár, kde sa dá prihlásiť, niekde sa treba dovolať telefonicky, niektoré zrejme nemajú náhradníkov z externého prostredia, lebo to pokrývajú vlastnými hospitalizovanými pacientmi. To aj dáva zmysel, aby si to zorganizovali samy očkovacie centrá. Problém je, že je v tom chaos. Mnoho ľudí sa ma pýta, ako sa vôbec dá na zoznam náhradníkov dostať. Nie je k tomu žiadne usmernenie, vôbec sa nekomunikuje, ako zoznamy náhradníkov fungujú.

stačilo by, aby ministerstvo dalo na korona.gov linky na očkovacie centrá, tu si prekliknite, tam máte napísané, ako sa dostanete medzi náhradníkov?

Jasné. A minimálne tam patrí nejaká všeobecná informácia, že okrem toho, že sa dá prihlásiť podľa riadneho poradia, je ešte zoznam náhradníkov, kam patria títo a títo ľudia, a to už musíte kontaktovať konkrétne očkovacie centrum.

„Ministerstvo je podľa mňa stále mentálne nastavené takto: Nemáme tých vakcín tak veľa, tak je spokojné s tým, že sa nedá vo veľkom očkovať.“

ako to potom vyzerá v praxi?

Ľudia nevedia, ako registrácia prebieha, kam sa majú prihlasovať. Vidno to aj na výsledku. Z tej kategórie ľudí nad 85 ľudí je zatiaľ zaočkovaných iba 12 percent – toľko uvádza Národné centrum pre zdravotnícke informácie. To je strašne málo na to, že táto kategória beží už dosť dlho, takže vieme vyhodnotiť, že to už zrejme nebude pribúdať nejakým rapídnym tempom. To spôsobila aj neprístupnosť registračného systému, ktorý je online. Zriadili síce aj telefonickú linku, ale tam môže mať človek problém s dovolaním. To platí aj v situácii, keď si niekto potrebuje overiť informáciu ohľadne očkovania. Napríklad ľudia mi písali, že im neprišla nijaká SMS, na akú hodinu majú prísť na očkovanie, nevedia, aké doklady majú priniesť, vyplniť a podobne. Snažili sa preto celé hodiny dovolať na tú linku, ale márne.

neskutočné.

Áno. Keď si predstavím, že niekto zaregistruje povedzme svojho 80-ročného starého rodiča a na druhý deň už majú ísť na očkovanie a oni nemajú žiadne informácie – o koľkej, aké doklady, a nevedia sa ani nikde dovolať, to je frustrujúce. A aj to sa žiaľ stáva. V tej informovanosti a fungovaní systému sú veľké medzery.