v rozhovore sa dočítate:

• kto by mohol presadiť potrebné reformy,
• aké najväčšie chyby v politike urobil, a ktorú najviac ľutuje,
• ako vníma kvalitu verejnej debaty,
• či sa ešte vráti do aktívnej politiky,

v roku 2018 ste povedali: Kedysi som si svojich súperov mohol aspoň vážiť. Je tento výrok stále platný?

Keď má politický súper diametrálne odlišný názor, no je schopný argumentovať, tak si ho skutočne vážim. Takže áno, tento môj výrok je stále platný. Problém mám s úctou k politikom, ktorí nehodlajú mať vlastný názor, navyše nepokladajú vlastné názory a presvedčenia za potrebné pre prácu poslanca. V pléne snemovne sedia a poslušne hlasujú, ako ich inštruuje ich minister alebo predseda poslaneckého klubu. V takomto prípade je diskusia frustrujúca. V snemovni niečo hovoríme a argumentujeme a odpoveďou na prejav je mlčanie väčšiny poslaneckého zboru, ako keby ste hovorili do steny. 

v poslaneckej snemovni pôsobíte od roku 1998. Bola v minulosti iná, lepšia situácia? 

V poslaneckej snemovni boli vždy ľudia, ktorých politika a predkladané témy zaujímali a boli ochotní argumentovať v prospech či neprospech navrhovaných zákonov. Navyše v snemovni boli aj poslanci, ktorí boli ochotní stále sa vzdelávať. Potom tam boli a sú poslanci, ktorí sa na diskusiách nezúčastňovali a jediným ich cieľom bolo byť poslancami. Za tých 21 rokov však koncentrácia poslancov, ktorým stačilo byť poslancami, výrazne stúpla.