Alojz Hlina: Byť súčasťou modlitebného spoločenstva nie je kvalifikácia pre ministra

v rozhovore sa dočítate:

• ako sa podľa neho darí vedeniu KDH,
• ako vníma konzervativizmus na Slovensku,
• ako hodnotí prácu vlády,
• ako vidí svoje ďalšie politické pôsobenie.

naposledy sme sa spolu rozprávali tesne po voľbách vo februári minulého roka. Stále ste radovým členom v KDH, ako sa momentálne podľa vás politicky darí predsedníctvu a predsedovi KDH?

Vždy som hovoril, že život aj politika sú aj o princípe: „Robíš, dostaneš“. Táto doba je poznačená covidom a veľa vecí sa rieši práve v kontexte covidu, novému vedeniu KDH držím palce, aby robili čo najviac, keďže v tejto situácii je stále čo robiť. Podľa mňa 25 %, ktoré Matovič dostal, nebola racionálna voľba, zo strany voličov to bolo emočné rozhodnutie. A ako sa vraví: „Včera miloval, dnes nenávidí“, čo znamená, že ten elektorát postavený na emócii z tých 25 % veľmi rýchlo klesne. Medzi týmito voličmi sú ľudia, ktorí chcú voliť a mňa mrzí, že neprišli k nám. Nikto netvrdí, že z tých 12 %, ktoré Matovič stratil, k nám malo prísť veľké percento, ale očakávali by sme, že nejakí voliči prídu, keďže o nejakých sme aj prišli. Zatiaľ neprišli. 

v role predsedu KDH ste sa umiernili, čo sa týka vyjadrovania kritiky. Odkedy ste opäť radovým členom, znova ste sa otvorili a hovoríte o svojich názoroch, je to pravda?

Bol som si vedomý toho, že ako predseda konzervatívnej strany musím spĺňať nejaké očakávania. Avšak ľudia vedeli, kto som bol a aký som bol a stále som to ja. Nechcel som, aby to pôsobilo ako pretvárka, ale vedel som, že musím rešpektovať okolnosti a že mám nejakú zodpovednosť. Viem sa inak správať v divadle a inak v krčme na Orave.

momentálne sa zloženie nášho parlamentu považuje za najkonzervatívnejší parlament, aký sme kedy mali. Ako túto interpretáciu vidíte vy?

Viete, ja už niekedy neviem, že čo je vlastne konzervativizmus. Zápasiť o konzervativizmus s Mazurekom, s Kotlebom a Vašečkom je zvláštne. Niekedy to nazývam „politickým kresťanstvom“. Niektorí ľudia zistili, že to funguje a ľudia na to reagujú a sú ochotní vás voliť. Zarážajúce však je, že to kresťanstvo očividne nemusíte žiť. Možno som naivný, ale ja si stále myslím, že politika je cnostné remeslo. Respektíve, malo by byť a pokiaľ nie je, mali by sme chcieť, aby to tak bolo. Ja však mám pocit, akoby sme rezignovali a zvykáme si. Nemyslím si, že pred desiatimi alebo pätnástimi rokmi by sme dokázali akceptovať niekoho, ako je napríklad Boris Kollár. Vyhádžme všetkých inteligentných a vzdelaných ľudí a pozbierajme z ulice tých, čo najviac kričia a posaďme ich do poslaneckých kresiel. Mrzí ma, že politik v tejto dobe nemusí byť cnostný a vzdelaný. Avšak treba rešpektovať vôľu ľudí, aj keď podľa mňa to, čo máme momentálne v parlamente nie je tá správna cesta. Politika by mala dosahovať nejaké méty a byť vrcholom kariéry niektorých ľudí, ktorí na sebe naozaj pracujú.