v rozhovore sa dočítate:

• aká je naša pandemická situácia,
• kde sa stala chyba a čo robíme zle,
• aký výsledok malo celoplošné testovanie a čo všetko spôsobilo,
• kde máme hľadať svetielko nádeje.

pred rokom sme na Slovensku iba tušili, že covid-19 by mohol spôsobiť problém. Začiatkom pandémie sme hovorili, že sme z hľadiska počtu nakazených, úmrtí a zvládnutia prvej vlny na tom najlepšie. Dnes sa zdá, že patríme medzi najhorších. Čo sa pokazilo?

Základná otázka je, do akej miery dokážeme stav vôbec ovplyvniť a ukazuje sa, že opatrenia majú veľmi malý vplyv na situáciu. Najdôležitejšie je správanie ľudí, ale aj situácia okolo nás. Zlý stav nebol len na Slovensku, ale aj v strednej Európe a my sme na tom najhoršie. Záleží to aj na rozhodnutiach, aké prijímame a ako sa správajú ľudia. 

keď sme v prvej vlne konali rozumne, rátalo by sa s tým, že s touto skúsenosťou nebudeme najhorší. 

Veľa vecí sme pozatvárali. Keď sa toto stane, prídu spoločenské aj politické nálady, že sme niečo prehnali a musíme to robiť uváženejšie. Druhýkrát sme prestrelili opačným smerom. Prišlo leto a zdalo sa, že sa nám nemôže nič stať. Neúspech na jeseň prišiel aj vinou úspechu na jar. Ukazuje sa, že toto je celosvetový problém – tých najohrozenejších, ktorí zomierajú ako prví, sme nezabili na jar, ale dali sme im pol roka navyše. Doplatili sme na vlastný úspech. 

robili sme rôzne protichodné opatrenia. Zatvárali a otvárali sme podniky a kostoly, najprv sme párom povedali, že svadby budú, a potom nie. Bolo naše počínanie v auguste až novembri z pohľadu matematika racionálne alebo nie?

Bolo to úplne iracionálne. Chýbala nám jasná stratégia, jasné orientovanie a chýbali mechanizmy. Nie je problém ani vo vláde, ale v tom, že neboli nastavené správnym spôsobom. Odborníci pri vláde často požadovali iné veci ako tie, ktoré skončili v politickom rozhodovaní. Krajiny, kde je styk odborníkov priamejší v rozhodovaní, fungujú zvyčajne lepšie. Mysleli sme si, že už to nepríde, aj keď dáta z iných krajín a predchádzajúce pandémie ukazovali, že sa to môže zhoršiť.

Téma .týždňa: Rok pravdy

vláda za zaštiťovala odborníkmi v prvej aj druhej vlne, akoby to fungovalo, a v druhej vlne tí oficiálni odborníci v pandemickej komisii a krízovom štábe nekričali tak ako iní odborníci. 

O tom môžeme len špekulovať. V princípe vieme, že Úrad verejného zdravotníctva tvrdil, že všetko stíhajú, aj keď oficiálne informácie boli také, že to nie je najlepšie. Nepamätám si, akú presnú štruktúru mali rozhodovacie orgány a ako často zasadalo napríklad konzílium odborníkov. Zrejme pracovali na základe metodických vecí. Pracovali na semafore a predchodcovi Covid automatu. Pandémia je taký komplikovaný problém, že pätnásť ľudí, ktorí na nej pracujú, je málo. Štát to nestíha, pretože na to nemá ľudí. Slovensko je malá krajina a máme obmedzené ľudské zdroje. 

viacerí vedci, ktorí sa problematike venujú, hovorili o opatreniach, ktoré nie sú v poriadku a o celoplošnom testovaní. Keď sa tieto opatrenia ukázali ako zlé, vládni odborníci sa k tomu nevyjadrili. Boli odborníci, ktorí stáli za vládou, vôbec odborníci?

Slovensko je malá krajina a obavy z toho, že dnes niečo urobím a o desať rokov ma to dobehne, sú veľké. Ľudia nebudú zbytočne niečo robiť a do niečoho vŕtať, lebo z toho môžu byť problémy. Nepríde mi to prekvapujúce. Mnohí odborníci interne hovorili o veciach, s ktorými nesúhlasili. Chyba bola, že sa neozvali hlasnejšie, keď boli ich návrhy odmietnuté. 

odborník v malej krajine, akou je Slovensko, teda radšej nepovie, čo si myslí, keď ho to má poškodiť, ale dovolí, aby to uškodilo celej krajine?

Nie je to len tak. Má to aj spoločenský rozmer. Doplácame na to, že nemáme formálnu opozíciu, a keď oslabím súčasnú vládu, je otázne, aká bude jej alternatíva. Rozumiem tomu, čo robia, a veci ako plošné testovanie neboli úplne správne, ale tiež to bola do veľkej miery moja intuícia, keď som si ešte pred ním vybral správne dáta. Nie je jednoduché pracovať v štátnych orgánoch a pozíciách. Nezávidím im.