v rozhovore sa dočítate:

• ako vedci monitorujú vývoj vakcín,
• ako vysvetliť ľuďom, že dať sa zaočkovať je dobré a potrebné,
• či sú antivaxeri naozajstná hrozba.

čo robia odborníci, aby zamedzili možným komplikáciám u očkovaných? Aké potenciálne nepríjemnosti, ktoré by mohli vzniknúť, sa pri príprave vakcín sledujú?

Väčšina možných nepríjemností sa sleduje už v predklinickej fáze na zvieratách a následne sa monitoruje v každej fáze klinického skúšania. Nie všetky nežiaduce reakcie dokážeme odhaliť v predklinickej fáze, niektoré veľmi zriedkavé reakcie – doslova jeden prípad na milión dávok – sa môžu prejaviť len u vybraných jedincov, ktorí majú mierne modifikovanú imunitnú odpoveď. Výnimočne sa stáva, že imunitný systém vyprodukuje protilátky proti vírusu, ktoré rozpoznávajú telu vlastnú bielkovinu. Vznikne takzvaná autoimunitná reakcia, ktorá poškodzuje bunky ľudského tela. Ale treba povedať, že túto reakciu častejšie stimulujú vírusy než vakcíny.

môže sa niekedy stať, že vakcína zvýši vnímavosť jednotlivca na ochorenie?

Tento fenomén sme pozorovali, ale veľmi zriedkavo, pri vakcínach proti horúčke Dengue. Niektorí jedinci, ktorí sa nikdy predtým nestretli s touto infekciou, boli po vakcinácii vnímavejší na ochorenie a mali ťažší priebeh. Zdá sa, že protilátky, ktoré stimuluje vakcína, sa viažu na vírus a namiesto toho, aby ho okamžite zlikvidovali, ho posielajú priamo do bielych krviniek, kde sa môže efektívne množiť. 

Téma .týždňa: Sezóna satelitov

je tento fenomén striktne viazaný na vírus horúčky Dengue? Je možné, že by sa prejavil aj pri vakcinácii proti covidu?

Dnes máme k dispozícii pomerne pestré štúdie, ktoré sledujú správanie imunitného systému voči SARS-CoV, ktorý je predskokanom covid-19. Výsledky pochádzajúce z ľudských štúdií zatiaľ nič podobné nepreukázali. Niektoré laboratórne experimenty naznačujú, že za istých okolností môžu protilátky proti S proteínu vťahovať vírus do bielych krviniek (makrofágov), tam dochádza k ich množeniu, ale vírus neuniká do prostredia. O čosi zaujímavejšie sú protilátky proti N proteínu, ktoré môžu stimulovať likvidáciu buniek a čiastočne blokovať protizápalovú reakciu. Všetky spomínané výsledky však majú len experimentálny rozmer. Rozsiahle predklinické a klinické štúdie vakcín proti covid-19 zatiaľ nič podobné nezaznamenali, napriek tomu regulačné orgány tento fenomén dôsledne sledovali počas celého vývoja vakcín a pokračujú v tom aj po ich schválení.