v rozhovore sa dočítate:

• kde sme spravili najväčšie chyby v zvládaní pandémie,
• aké rady by dal Igorovi Matovičovi,
• či teplé počasie pomôže v boji s nákazou,
• aká je na Slovensku najrozšírenejšia mutácia a aké ešte môžu prísť,
• či by mali mať zaočkovaní ľudia voľnejší režim a či by malo byť očkovanie povinné.

s pandémiou bojujeme približne rok. Čo vás naučilo toto obdobie?

Jednoduchá ale aj ťažká otázka. Vekom sa radím už k staršej generácii a niečo o vírusoch viem, ale toto obdobie ma neustále núti sledovať nové a nové poznatky, ktoré sa každý deň objavujú v súvislosti s novým koronavírusom a ochorením covid-19. V podstate moja generácia prvýkrát na vlastnej koži prežíva pandémiu takýchto rozmerov a mnohé veci sú pre mňa nové. Napríklad ma prekvapilo, ako po dobrom priebehu v minulom roku na jar a v lete sa to neskôr úplne pokazilo. Nečakal som až takú zlú jeseň a zimu. Bolo by dobré si z tejto situácie zobrať ponaučenie a ak pominie táto pandémia, nenechať sa zaskočiť ďalšou. My a spolu s nami prakticky skoro celý svet sme na túto pandémiu pripravení neboli. Osobne ma teší, že spoločnosť vidí dôležitosť vedcov a vedy pri riešení krízových situácií a že aj na Slovensku vedci v boji s pandémiou zohrávajú významnú úlohu.

aké ponaučenia by sme si mali zobrať?

Že síce máme supermoderné technológie, žijeme v relatívnom blahobyte, ale príde jeden malý vírus, ktorý všetok na planéte by sa vtesnal do jednej plechovky od energetického nápoja a tento vírus je v 21. storočí schopný významným spôsobom decimovať nielen ľudstvo, ale aj hodnoty, ktoré vytvorilo.  Takže do budúcna, ak príde pandémia takéhoto rozmeru, treba mať dopredu pripravené opatrenia a dôsledne ich uplatňovať hneď od začiatku. 

čo bola podľa vás najväčšia chyba pri zvládaní pandémie a kde sa to zlomilo?

Na jar sme mali šťastie v podobe rýchleho zavedenia karantény a kontroly hraníc, vďaka čomu sme prvú vlnu pandémie tak dobre zvládli. V lete sme príliš otvorili hranice a pri nástupe druhej vlny neprijali včas účinné opatrenia. Stratili sme kontrolu nad pandémiou a na jeseň sme už nezvládali trasovať kontakty nakazených. Neskoro sme obmedzili pohyb ľudí, včas neprijali dôsledné opatrenia v porovnaní s niektorými okolitými štátmi. Myslím, že taktiež celoplošné antigénové testovanie neprispelo k zlepšeniu situácie, naopak, častokrát falošný pocit, že je človek negatívny, mohol prispieť k šíreniu nákazy. Situáciu následne ešte viac zhoršili nové varianty SARS-CoV-2.

ako vláda zvláda tento boj. Ako by ste ju oznámkovali?

Za jeseň a zimu by som dal štvorku, pretože dnes vidíme na číslach, že patríme medzi najhorších na svete v počte úmrtí, ale aj hospitalizácií na milión obyvateľov. Za jar by som dal možno jednotku alebo jedna mínus. Čiže dokopy aj vzhľadom k dnešnej zlej situácii by z toho vyšla lepšia trojka. Myslím si, že vláda pri niektorých veciach dosť tápe a odborníkov mali viac počúvať najmä pred Vianocami a Novým rokom, kedy mali byť opatrenia nastavené oveľa tvrdšie. Tam sa stala jedna zo zásadných chýb.

u nás sa veľa testovalo antigénovými testami. Premiér Matovič plošné testovanie nazval atómovou bombou. Aký to malo efekt, keď od začiatku roka 2021 sa zaplnili nemocnice a máme najväčší počet mŕtvych v prepočte na milión obyvateľov?

Myslím si, že celoplošné testovania neprispeli k zlepšeniu celkovej situácie. Možno krátkodobo áno a hlavne v niektorých lokalitách. Keď sa idú dať ľudia testovať, musia vyjsť zo svojich bublín a zvyšuje sa mobilita. Ďalej sa zle interpretovali výsledky z tohto testovania, pretože ak bol niekto negatívny, neznamenalo to, že mal mať vstupenku na slobodu a mohol sa stretávať s kým chcel. Nehovorím, že testovanie úplne nemalo zmysel, ale nemalo taký efekt, ako niektorí čakali. To boli veľké chyby. 

čo bolo ešte zlé na plošnom testovaní?

Treba povedať, že na plošnom testovaní antigénovými testami, ktoré majú svoje limity detekcie. Tu platí, že keď máte oblasti, kde je nízka prevalencia ochorenia, tak čo vám tu pomôže, testovanie? Ekonomicky je to nevýhodné a počet falošne pozitívnych je vyšší, ako skutočne pozitívnych. Horší prípad je ale, že tam, kde je vysoká prevalencia, narastá počet falošne negatívnych a aj títo ľudia dostali modrý papier, že nie sú infekční, ale v skutočnosti mnohí boli infekční a následne nakazili ďalších ľudí. Takto sa vírus zavliekol do mnohých domácností a mnohí najmä starší ľudia na to doplatili.

nevolali vás do poradných orgánov vlády, ktoré navrhujú riešenia proti pandémii?

Nie. Od nás tam prvýkrát boli prizvaní pani profesorka Pastoreková a doktor Klempa.

hovoria vám, ako také rokovanie medzi odborníkmi a vládou prebieha?

Práve teraz boli s premiérom za „okrúhlym stolom“, ale nerozprával som sa s nimi, lebo zasadali tri dni a ešte som s nimi nebol. (smiech)

čo by ste poradili Igorovi Matovičovi?