v rozhovore sa dočítate:

• o antisemitizme v slovenskej politike,
• kedy začala HSĽS pritvrdzovať svoju antisemitskú rétoriku,
• akú podobu mali útoky na židovské obyvateľstvo,
• čo sa dialo po vzniku Slovenského štátu 14.marca 1939,
• kedy sa začal holokaust na Slovensku.

bol prítomný antisemitizmus v slovenskej politike počas existencie prvej Československej republiky?  

Židovská komunita vstupovala do Československého štátu silno pomaďarčená z predchádzajúceho vývoja v Uhorskom štáte. V slovenskej politike, aj mimo ľudáckej, boli prvky antisemitizmu od počiatku existencie nového štátu. Antisemitizmus mal na Slovensku prinajmenšom tri roviny. Mal rovinu náboženskú, kde pretrvávali myšlienky o Židoch ako bohovrahoch. Mal rovinu nacionálnu: Židia, ktorí sa nestotožnili alebo neasimilovali so slovenským národom, lebo sa pomaďarčili. A do tretice rovinu hospodársko-sociálnu: Židia boli prívrženci liberálneho hospodárstva, to znamenalo, že sa pre verejnosť stávajú vykorisťovatelia. Všetky tieto tri roviny vedeli slovenské politické subjekty využívať na radikalizáciu svojho nacionálneho, sociálneho a čiastočne aj náboženského programu. Odvolávali sa pri tom na také autority slovenského verejného života, ako bol Svetozár Hurban Vajanský. V čase prvej Československej republiky Židia mali zlú skúsenosť s radikálnymi prejavmi krátko po prvej svetovej vojne, ktoré sa obrátili proti notárom, ale aj kňazom, ale najmä proti židovským krčmárom. To boli tie pogromistické akcie. Pritom Židia v Československu sa stali plnoprávnymi občanmi so všetkými právami. Ale tradície a predsudky pretrvávali ďalej. 

ktorý politický subjekt najviac pracoval s antisemitskou rétorikou?

Najlepšie ju vedela využiť práve Slovenská ľudová strana, ktorá sa neskôr začala nazývať Hlinkova slovenská ľudová strana. Táto strana mala vo svojich programových dokumentoch vždy nejaký antisemitský podtón. Na svojom 7. zjazde v Piešťanoch v roku 1936 sa strana prihlásila do boja „proti zhubnému vplyvu židoboľševizmu“. Ten termín židoboľševizmus prišiel sem z terminológie z nacistického Nemecka. A potom v roku 1937 poslanec za HSĽS Karol Sidor vystúpil v zahraničnom výbore Národného zhromaždenia s návrhom, aby sa židovská otázka na Slovensku riešila vysťahovaním Židov do Birodbidžanu. Birobidžan bola oblasť v Sovietskom zväze, kde boli zhromažďovaní Židia. Mali tam určité autonómne práva. Ale to bola fantazmagória, ktorá vyvolala neobyčajne ostrú kritiku, najmä u ľavicových aj u  občianskych politických strán na Slovensku, ale aj v Čechách. Ale boli to zatiaľ iba signály, ktoré prichádzali z HSĽS. Ale ani tam neboli všetci členovia nejakí zakódovaní antisemiti.  

existovali v Československej republike aj slovensky hovoriaci Židia?

Áno, boli. Dokonca bola aj organizácia Zväz slovenských Židov, ktorá hlásala asimiláciu Židov so Slovákmi. Treba si však uvedomiť, že Československá republika existovala len dvadsať rokov, čo bol pomerne krátky čas na to, aby došlo k silnejšej asimilácii. Mladá a stredná generácia bola veľmi blízko ku kultúrnej, ale nie nacionálnej, asimilácii so slovenským národom. Bolo to malé percento slovenských Židov. Bol tam ten časový faktor. Ľudáci však vyhlásili, že o asimiláciu slovenských Židov nemajú záujem.