v rozhovore sa dočítate:

• o čom je sviatok Veľkej noci a ako ho nevnímať iba povrchne,
• čo znamenajú jednotlivé dni počas najväčších sviatkov kresťanov,
• aká je úloha postáv v príbehu o ukrižovaní Ježiša Krista.

značná časť kresťanov viac prežíva Vianoce a teší sa na ne, pritom najväčší kresťanský sviatok nás čaká až teraz. Prečo je Veľká noc najväčší kresťanský sviatok? 

Je to najdôležitejší sviatok v živote kresťana, pretože Boh dodržal svoje slovo. Ježišovou smrťou a hlavne momentom zmŕtvychvstania sa otvára nová dimenzia ľudského života – otvára sa nebeské kráľovstvo. Znie to veľmi teologicky, ale je nevyhnutné uvedomiť si, že Veľká noc a Vianoce sú veľmi spojené, pretože Boh dodržal svoje slovo a poslal svojho syna. Stáva sa zázrak – Boh vysloví slovo, a to sa stáva telom.

Druhou liturgickou súvislosťou je, že sa to deje v noci. V noci sa Ježiš narodí a v noci Ježiš vstáva z mŕtvych. Kresťania tieto noci oslavujú ako sväté noci. O Veľkej noci hovoríme ako o veľkej, pretože v židovstve v dobách Ježiša bola noc čas démonov, čas zla a prenasledovania, kedy mal každý spravodlivý sedieť a čušať doma. 

z akej tradície vychádza antipatia voči noci?

Osobne si myslím, že je to z prirodzeného strachu človeka. Židia počítali iba denné hodiny od šiestej ráno do večera do šiestej. Potom vedeli, že je výmena stráží, ale hodiny ani nepočítali. Keď ideme do tradície svätého písma, už si hodiny upravujeme, ale vieme, že v origináli je to iná hodina. Veľká noc má pre židovstvo veľký význam, pretože Židia si pripomínajú útek z Egypta a práve tento útek alebo prechod je v istom zmysle útek zo smrti do života. Je v tom symbolika ľudského života. Každý jeden z nás, kto verí, prechádza zo smrti do života. V advente si môžeme uvedomiť, že aj my prežívame advent, keď stretneme Krista a v pôste zas to, že náš život je pôst a moment smrti prežije na Veľký piatok každý z nás. Je iba na našej viere, či vstaneme z mŕtvych alebo nie. Sú to aj sviatky nášho života a bytostne sa nás dotýkajú.

Boris Németh

v čom sú to sviatky nášho života?

Nastáva Veľký piatok, keď  aj náš život skončí a nastáva moment viery, keď verím, že po smrti príde Kristovo víťazstvo a stretnem sa s ním zoči-voči. 

keď občas počúvam niektoré kázne, mám dojem ako keby sa rozprával len príbeh nejakej vzkriesenej mŕtvoly. Ako to je, ak o tom nechceme hovoriť plytko?

Z môjho pohľadu je to personifikovanie Krista a môjho života. V poslednom období sa veľmi dotýkam svätého apoštola Pavla ,a to je neskutočný borec. Má jeden krásny výraz: „Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus.“ Ak ideme z axiómy, že kresťanstvo znamená, že už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus a ideme zo židovskej skutočnosti, že človek nesmie prijímať telo a krv inej bytosti a kresťania od ranných čias prijímajú telo a krv Ježiša Krista, dostávajú ho tým do vlastného bytia.