od minulého týždňa má Slovensko nového premiéra Eduarda Hegera. V OĽaNO sa objavilo asi trinásť poslancov, ktorí napísali list, v ktorom vyjadrili podporu Igorovi Matovičovi a vyhrážali sa, že v prípad jeho odchodu z premiérskej stoličky opustia poslanecký klub. Vítate zmenu na čele vlády alebo ste patrili medzi skupinu poslancov, ktorí písomne nesúhlasili?

Vítam to a bol to podľa mňa najlepší možný krok. Politická, ako aj spoločenská realita bola taká, aká bola. Boli sme v situácií, keď mohlo buď dôjsť k výmene premiéra, alebo by nás čakala menšinová vláda a s nimi – skôr alebo neskôr – predčasné voľby, čo je teda najhorší z možných scenárov. Bolo by to sklamaním dôvery, ktorú nám voliči dali a zabetónovalo by Smeru a Hlasu na ďalších 8 rokov. Voči listu poslancov o nesúhlase s novým premiérom som sa vyhradil. 

A to jednak k obsahu, ktorý bol podľa mňa nedôstojný, a jednak k cieľu. Poslanecký klub OĽaNO dal mandát predsedníctvu, aby rokovalo o rekonštrukcii vlády. Deklarovali sme, že stojíme za Igorom Matovičom a verili sme, že spraví správne rozhodnutie, čo sa tak aj stalo. Bol to naozaj veľký krok, ktorý nemôžeme podceňovať a dal nám nádej, že ako štvorkoalícia s ústavnou väčšinou môžeme pokračovať v napĺňaní programového vyhlásenia vlády a hlavne v boji za zmenu a očistu Slovenska. 

rekonštrukcia vlády na konci dňa pozostáva len z troch zmien. Eduard Heger sa stal premiérom, Igor Matovič ministrom financií a Milan Krajniak vo vláde nepokračuje vôbec. Prečo celý tento proces trval mesiac?

V prvom rade treba povedať, že demisia premiéra nie je žiadny malý krok, ani „kozmetickou výmenou“, pretože Igor Matovič dostal pol milióna preferenčných hlasov a jednoznačný mandát na to, aby premiérom bol. Žijeme v parlamentnej demokracii a takto to jednoducho bolo férové. Demisia premiéra nie je iba kozmetická výmena a Eduard Heger nie je Pellegrini, ktorého FIco inštruoval ako mladého školáčika a má plnú podporu klubu. 

Trvalo to ale tak dlho aj kvôli tomu, že sa menili požiadavky. Strana Sloboda a solidarita najprv hovorila o výmene premiéra a nehovorila o tom ako o nejakej ultimatívnej požiadavke. Síce prvou stranou, ktorá žiadala o výmenu premiéra bola Za ľudí, no tá sa vyjadrila veľmi nejednoznačne. Oni chceli rekonštrukciu vlády a pod tým si môžeme predstaviť v podstate hocičo. Na začiatku bol úzus na Marekovi Krajčím, ktorý odišiel. Za ním mala odísť aj predsedníčka výboru Jana Cigániková, to sa nesplnilo. Až po tomto prišla požiadavka na výmenu premiéra. Počas dvoch týždňov prebiehali rôzne rokovania a, samozrejme, že výmena premiéra a rekonštrukcia vlády je predsa len niečo, do čoho sa nejde ľahko. Nakoniec to došlo do bodu, keď boli jasne nakreslené hrany a skutočne hrozilo, že pôjdeme smerom k menšinovej vláde a k predčasným voľbám, respektíve k úradníckej vláde. 

Bol to ten katastrofický scenár, pretože tým by sme úplne premárnili tú šancu, ktorú sme dostali a docielili podobný scenár, ktorý nastal po páde vlády Ivety Radičovej. Myslím si, že sa z toho už všetci poučili. A práve preto gesto Igora Matoviča nemôžeme podceňovať, aj keď niektorí ho považujú za nedostatočné a možno by čakali rovno „harakiri“ v priamom prenose. Igor Matovič sa ale rozhodol pre Slovensko a nie pre seba. Funkciu premiéra, ktorú mu zabezpečili voľby, odovzdal, aby mohla koalícia pokračovať.

keď ste videli tlačovú besedu Igora Matoviča a Mareka Krajčího, čo ste si ako človek povedali?

Chápem, že cieľom bolo, aby Marek Krajčí neodišiel ako jediný, kto môže za celú pandémiu, pretože to tak jednoducho nebolo. Exminister zdravotníctva vždy obhajoval tie najprísnejšie opatrenia a robil všetko pre to, aby zabránil nárastu infikovaných a hospitalizovaných.