v rozhovore sa dočítate:

• či mali v rozhodovaní o prvom interrupčnom zákone slovo aj ženy, 
• na akom pozadí sa uzákonil súčasný platný interrupčný zákon,
• ako súvisí diskurz rodiny s interrupciami,
• či sa zo Slovenska v otázke interrupcií stane Poľsko. 

v roku 1955 boli zlegalizované interrupcie v Sovietskom zväze, o dva roky neskôr v Československu. Existovali v Československu podmienky na legalizáciu nezávisle od diania v Sovietskom zväze alebo bola legalizácia priamo podmienená týmto dianím?

Je dôležité si uvedomiť, že systém v Československu bol implementovaný zvonku, hoci domácou komunistickou stranou. Uzákonenie interrupcie u nás teda nebolo náhodou, stalo sa to aj v iných krajinách východného bloku. Keď chceme poznať kontext tohto diania, musíme sa  pozrieť na dianie v Rusku v prvej polovici 20. storočia. Pred nástupom Stalina, začiatkom 20. rokov, boli interrupcie jednou z agend boľševického režimu a legalizovali sa v dovtedy nevídanom rozsahu. Keď však v 30. rokoch Stalin vybudoval svoju diktatúru tak legalizáciu zrušil, pričom ale ani po tomto znovu zavedenom zákaze neboli ženy za interrupcie v Sovietskom zväze trestané. Postihovaní boli najmä tí, ktorí ich vykonávali. Po Stalinovej smrti sa spravila veľká inventúra a všetko, čo zaváňalo „kultom osobnosti“, sa preverovalo. Nie náhodou došlo aj na interrupcie, ktoré boli v roku 1955 opäť zlegalizované.

bez legalizácie v Sovietskom zväze by sa teda Československo legalizácie nedočkalo?

Po každej vojne existuje tendencia, že obyvateľstvo sa má znovu rozmnožovať, treba podporovať pôrodnosť a vybudovať silné ročníky, k čomu u nás patrilo obmedzovanie „vonkajších zásahov“ do reprodukčných funkcií, ako sú interrupcie či sterilizácie. Aj keď asi chceli komunisti, ktorí boli v Československu pri moci, nejakou formou interrupcie zlegalizovať, impulz jednoznačne prišiel zo Sovietskeho zväzu. Vzhľadom na to, aká bola doba, aké boli mocenské konštelácie, sa zdá byť všetko jasné.

zástancovia „pro-choice“ postoja často kritizujú to, že o ženských telách a právach rozhodujú muži-politici. Mali slovo v rozhodovaní o legalizačnom zákone aj ženy-političky?

Vieme, že niektoré ženy mali vystúpenia v komunistickom parlamente, kde zdôrazňovali aj emancipačný prvok, no presadzovanie oslobodenia žien nebolo v tých časoch najdôležitejšie. Keďže sa toto dianie odohrávalo pár rokov po vojne, veľmi dôležitá bola populačná politika. Šlo o to, aby sa stabilizoval počet a kvalita ľudí, ktorí sa rodili. Človek si potom kladie otázku, prečo režim zlegalizoval interrupciu, keď chcel aby sa rodilo čo najviac detí? Oni takto ale neuvažovali. Mysleli si, že tým, že budú interrupcie legálne, pomôžu ženám, ktoré nebudú mať zdravotné následky po interrupciách „načierno“, budú si môcť organizovať rodinu, lepšie sa postarať o deti a z toho vyplynie spoločnosť, ktorá bude zdravšia a bude rásť. Prvoradé bolo národné zdravie, zdravie „pracujúceho ľudu“. Nebolo to ako dnes, kedy sa hádame o to, či ide o práva nenarodených, alebo práva žien. S tým, že počet interrupcií vyletí a bude to mať negatívny dopad na pôrodnosť režim nepočítal, legalizácia interrupcií pre nich mala logiku.

ako sa premietol nový zákon do praxe?

Najzásadnejšou zmenou bolo to, že interrupcie prestali byť trestné a ženy mali zrazu na výber, no samozrejme tam boli „ale“. Najviac kritizované boli neslávne známe interrupčné komisie, pred ktorými museli ženy svoje rozhodnutie zdôvodňovať. V komisiách sedeli jednak „skúsené ženy“, ale aj rôzni komunistickí funkcionári a spovedať sa pred cudzími ľuďmi s intímnymi záležitosťami nebolo pre ženy nič príjemné. Reálnu prekážku síce interrupčné komisie nepredstavovali, keďže väčšinu žiadostí schválili, ale ženy ich nevnímali pozitívne.

ako sa k interrupciám a populačnej politike staval socialistický režim neskôr, v období normalizácie? Zmenilo sa niečo oproti predchádzajúcemu obdobiu?

Základným zlomom bol konzervativizmus v rodinnej politike. Ak sa aj v 50. rokoch na expertnej úrovni niekto zaoberal spokojným sexuálnym životom, tak toto počas obdobia normalizácie zmizlo. Spoločnosť sa v tomto smere vrátila späť a zdôrazňovala sa tradičná úloha rodiny v spoločnosti ako zväzku muža a ženy, samozrejme bez náboženského pozadia, ktoré vtedy nehralo žiadnu rolu. Dôraz sa kládol na abstinenciu, pričom rozvoj antikoncepcie sa úplne zastavil. V porovnaní so Západom bola antikoncepcia na mimoriadne nízkej úrovni. V tomto smere sa nerobila ani žiadna osveta. Normalizačný režim predpokladal, že keď bude apelovať na to, aby boli mladí ľudia zdržanliví a uvedomelí, nebudú musieť siahať po interrupciách. Rovnako ako predtým sa uplatňoval kolektivistický pohľad na vec - udržiavanie zdravej rastúcej spoločnosti.