v rozhovore sa dočítate:

• či v trenčianskej klinike ovplyvnila vykonávanie interrupcií pandémia,
• čo si myslí o lehote na premyslenie si interrupcie,
• ako sa stavia k výhrade svedomia,
• prečo presadzuje schválenie „potratových tabletiek“. 

počet interrupcií na Slovensku od konca 80. rokov výrazne klesol. Ako sa tento trend odrazil vo vašej klinike?

Tento trend je zrejmý a neodškriepiteľný. V minulosti sa vykonali na Slovensku ročne desaťtisíce interrupcií, v súčasnosti je pokles veľmi výrazný. V našej klinike sa minulý rok spravilo 47 interrupcií. Toto číslo odráža jednak to, že dochádza k zníženiu počtu interrupcií a zároveň už niekoľko rokov fungujú pracoviská jednodňovej zdravotnej starostlivosti, kde je urobená väčšina interrupcií, omnoho viac ako u nás. Je to z toho dôvodu, že je tam väčšia anonymita ako vo veľkej nemocnici a je to aj rýchlejšie, keďže u nás je o trochu zložitejšia administratíva. Treba si ale uvedomiť, že aj keď počet interrupcií klesá, štatistické dáta úplne neodzrkadľujú realitu, keďže som presvedčený, že mnoho interrupcií z pracovísk jednodňovej starostlivosti sa do štatistík nehlási. Niektoré ženy tiež idú na interrupciu do zahraničia.

ako u vás ovplyvnila pandémia vykonávanie interrupcií?

Z môjho pohľadu absolútne nijako. V prvej vlne boli pracoviská, ktoré odmietli vykonávať interrupcie z dôvodu ochrany personálu, alebo toho, že to nie je akútny zákrok. Interrupcia však jednoznačne je akútny zákrok, ktorý má zákonom dané jasné ohraničenie v čase. Ak je žena pozitívne testovaná na koronavírus a zákrok sa dá odložiť tak, aby nepresiahla 12. týždeň tehotnosti, tak sa odloží, kým prekoná akútne ťažkosti alebo jej skončí karanténa. To však platí vždy, aj pri inej akútnej chorobe, keď nie je pandémia.

boli ste pripravení na scenár, že by kvôli ochoreniu lekárov bolo znemožnené vykonávanie interrupcií?

Na taký scenár sa pripraviť nedá, ale naša klinika je veľká, má 100 zamestnancov, 23 lekárov, takže pravdepodobnosť, že by všetci naraz ochoreli, je veľmi malá. Ak by sa dramaticky znížil počet personálu, museli by sme zrušiť všetky operácie, ktoré sa čo len trochu dajú odložiť a sústrediť sa len na odvádzanie pôrodov. Ak by táto situácia nastala len v Trenčíne, tak by sme požiadali o pomoc okolité nemocnice. Od začiatku pandémie sme na dennej báze komunikovali o tom, koľko je pozitívne testovaných sestričiek a lekárov a našťastie sme nikdy nemali personálny problém.

celkový počet interrupcií síce klesol, no s pokrokom prenatálnej diagnostiky mierne stúpol počet interrupcií, ktoré musia ženy absolvovať z dôvodu genetickej alebo vývojovej poruchy plodu. Zaznamenali ste takýto nárast aj u vás?

V prvom rade si musíme uvedomiť, či žena v takejto situácii musí interrupciu podstúpiť. Ja si nemyslím, že musí. Počas tehotenstva robíme množstvo ultrazvukových a krvných testov, ktoré slúžia na odhalenie genetických porúch plodu, na základe ktorých sa žena môže do 24. týždňa rozhodnúť, či chce tehotenstvo ukončiť. Spolu so stúpajúcou kvalitou týchto vyšetrení ale stúpa aj kvalita novorodeneckej starostlivosti a možností detskej chirurgie v ošetrení rôznych vrodených vývojových chýb. Niektoré sú jednoznačne fatálne, kedy je jasné, že dieťa zomrie už počas vývoja, alebo tesne po narodení, ale je aj mnoho chýb, ktoré sa dajú liečiť, niekedy už v maternici. Žena teda na interrupciu ísť nemusí, ale samozrejme, ak o to požiada a spĺňa zákonné kritéria, je jej vyhovené. Počet týchto interrupcií možno o niečo stúpol, ale nejaký zásadný dramatický vzostup sa nekoná.

aké dôvody na strane ženy bránia pokračovaniu tehotenstva?

Dôvodov, prečo by žena nemohla byť tehotná, je veľmi málo. V prírode je to zariadené tak, že väčšinou keď je žena natoľko chorá, že by nezvládla byť tehotná, tak ani neotehotnie. Taktiež keď zažíva ťažké obdobie, stres, tak sa veľmi často naruší menštruačný cyklus, nedostaví sa ovulácia a teda tiež nemôže otehotnieť. Vďaka rozvoju medicíny dnes ale väčšina žien, ktoré sme v minulosti považovali za neschopné otehotnenia, môže byť úspešne tehotná. Samozrejme nehovorím, že každá žena tehotenstvo zvládne, keďže záťaž na organizmus je veľmi vysoká. Tiež ak napríklad zistíme, že má žena v prvom trimestri rakovinu krčka maternice vo vyššom štádiu, nemôže neliečená čakať deväť mesiacov na pôrod. V tomto prípade musí padnúť rozhodnutie, ktoré, žiaľ, v sebe obnáša aj ukončenie tehotenstva. Keď je ale žena vo vyššom štádiu tehotenstva a potrebujeme získať mesiac, aby sme dieťa dostali do obdobia životaschopnosti, tak tento čas dnes veľmi často, na rozdiel od minulosti, získať vieme.