v rozhovore sa dočítate:

• ako sa zmenila súdržnosť rodiny,
• prečo násilie na ženách počas pandémie narastá,
• ako sa vyhnúť zlému výberu partnera,
• kde na Slovensku môžu nájsť ženy bezpečný a utajený úkryt,
• čo znamená Brieždenie.

hlavná  úloha a funkcia  rodiny v poslednej dobe akoby strácala význam a mizne prirodzená súdržnosť, pretože hodnotový rebríček v rodinách sa mení a usporadúva inak. S rodinami na strednom Slovensku pracujete už dvadsať rokov. Ako sa za ten čas zmenil ich charakter? 

Pred pár rokmi sa rodina držala spolu za každú cenu, aj napriek chudobe a ťažkému životu. V tejto dobe však ľuďom viac záleží na ich osobnom šťastí, na obklopovaní sa materiálnymi vecami  a veľa ľudí sa vplyvom prostredia a okolností uzatvára do seba, pretože nedokážu riešiť to, čo ich najviac trápi. Morálny kompas v rodinách sa úplne obrátil a je už nastavený iným smerom a všade panuje stres, napätie, náhlenie sa, nepokoj a neúcta jedného k druhému. A v dnešných  rodinách  žije veľa žien, ktoré ani nedokážu správne vyhodnotiť a  pomenovať  správanie svojho partnera aj napriek tomu, že  žijú v napätí, sú ponižované a utláčané a trpia úzkosťou a strachom, čo bude.  

rodina a vzťahy v nej tvoria najvýznamnejšiu súčasť nášho života. Vzťahy medzi manželmi, partnermi, rodičmi a ostatnými členmi rodiny zďaleka nie sú vždy láskyplné a uspokojujúce. Práve rodinné násilie môže byť zdrojom veľkého napätia, čo privádza jej členov do zúfalstva, depresií, bezmocnosti a strachu. Je domáci teror stále najmenej kontrolovanou formou násilia? 

Z našej praxe vyplýva, že najviac ohrozenými skupinami násilia v rodine sú ženy a deti, ktorým podávame pomocnú ruku. Toto násilie postihuje ženy každého veku, vzdelania, rôznych politických a ekonomických zriadení, všetkých sociálnych vrstiev, etník, kultúr a náboženstiev. Násilie páchané  na ženách je problematika, ktorá je v tejto poslednej ťažkej  dobe často predmetom mnohých diskusií nielen vo svete, ale aj na Slovensku, ale bohužiaľ, je málo riešená.  Som toho názoru, že sa jedná o špecifický druh násilia, ktorý si vyžaduje citlivé a náležité riešenia. Násilie páchané na ženách je špecifický fenomén a táto problematika disponuje nedostatkom informácií, pretože v našej  spoločnosti sú zakorenené rôzne mýty a predsudky, ktoré ovplyvňujú práve ženy, ktoré potrebujú pomoc a podporu.  

evidujete nárast tzv. domáceho násilia od vypuknutia pandémie? Ako sa z dobrého a „ideálneho“ partnera po čase vykľuje násilník a manipulátor?

Áno. Dnešná ťažká doba vniesla do rodín napätie, neistotu, veľa ľudí prichádza o prácu a finančné zabezpečenie rodiny je ohrozené. Človek  stráca  zrazu zo dňa na deň pôdu pod nohami a to určite ovplyvňuje aj nárast domáceho násilia v rodinách. Všetky formy domáceho násilia majú väčšinou spoločný cieľ – získať moc a udržať si plnú kontrolu nad druhými. Násilní jedinci používajú nespočetné množstvo taktík, aby toho dosiahli a uchyľujú sa k ponižovaniu, izolovaniu, zastrašovaniu, obviňovaniu, ale tiež k bitiu a fyzickému týraniu. 

To, že po pár rokoch sa z „ideálneho partnera“ stane  násilník, to je hra okolností, ktoré mu to umožňujú. Človek, ktorý ma tieto násilnícke sklony pravdepodobne prekonal traumu v detstve, žil s násilníckym otcom, ktorý napádal svoju ženu a deti alebo od detstva trpí komplexom menejcennosti a potláča v sebe agresivitu.  

mnohé ženy si nepripúšťajú, že správanie ich partnera napĺňa znaky násilia. Ako charakterizujete jeho znaky? 

Je to akýkoľvek čin alebo opomenutie, ktoré ovplyvňuje život, fyzickú a psychickú integritu alebo osobnú slobodu, alebo ktoré vážne poškodzuje vývin osobnosti. Chápať správanie agresora ako násilné, či nie, je do určitej miery subjektívne a záleží  na posúdení konkrétnej ohrozenej osoby. Na druhej strane je nevyhnutné si uvedomiť, že tu hrá rolu frekvencia a intenzita násilného správania agresora. Existujú znaky, ktoré sa objektívne snažia odhaliť, či ide o násilie alebo nie. Jedná sa o nasledovné znaky: opakovanie a dlhodobosť, stupňovanie, jasné a nespochybniteľné rozdelenie rolí osoby ohrozenej a osoby násilnej a anonymita.

sú obeťami tzv. domáceho násilia aj muži? 

V zariadení, ktoré prevádzkujeme pätnásť rokov sa venujeme prevažne pomoci a podpore  ženám a ich deťom,  ktoré zažívali domáce násilie, alebo sa ocitli i v sociálnej núdzi. Počas rokov mojej praxe v poradenstve som sa však stretla s pár mužmi, ktorí zažívali tiež domáce násilie od svojej partnerky. Preto je pravdou, že aj  muži sú vystavení násiliu  v rodine, ale v menšej miere. 

dá sa vôbec predísť „zlej“ voľbe partnera a vyhnúť sa mužom so sklonmi k páchaniu fyzického alebo psychického násilia? A ako si nájsť „toho pravého“ partnera?  

To je ťažká otázka. Tvrdím jedno, že keď je človek zaľúbený, tak tam nepomôže žiadna dobrá rada, hlavne keď žena pochádza zo sociálne slabšieho prostredia alebo vyrastala v detskom domove a v neúplnej rodine. Tejto žene chýba  vzor rodiny, ktorý by mohla nasledovať a ktorý by jej pomohol nájsť vhodného partnera. 

všetky manželstvá čelíme rôznym ťažkostiam a krízam, ako napr. strata práce, nevera, smrť dieťaťa alebo choroba a neriešia to násilím. Kde je hranica medzi prijateľným vysporiadaním sa s úzkosťou a stresom v manželstve a domácim násilím?

Je to veľmi tenký ľad. Nedá  sa jednoznačne dať „ návod,  ako predísť“.  Pretože každý z nás je iný a jedinečný človek. Niekedy je to zložité. V škole nás nikto neučil ako žiť v partnerstve, túto zručnosť  dostávame len od rodičov, ktorí sú našimi vzormi alebo od života. Každý partnerský, ale aj priateľský vzťah je o prijatí kompromisov, o porozumení, o úprimnosti, o dôvere jedného k druhému, o spoločných dohodách a o snahe a o ochote vyriešiť každý problém kultivovane. Pokiaľ partneri nepristúpia k riešeniu svojich problémov, či už z neochoty, alebo z bagatelizovania problému jedného z nich,  vzniká napätie a disharmónia. 

Za nesprávnu voľbu považujem výber partnera, ktorý holduje alkoholu, drogám, je žiarlivý, je dlhodobo nezamestnaný, v minulosti sa rozišiel s viacerými partnerkami, väčšinu dňa presedí v práci, pri rozhovoroch komunikácia viazne a nemá jasnú predstavu o svojej budúcnosti. Žena by mala spozornieť, keď sa jej partner prejavuje agresívne aj v kruhu priateľov, či jeho rodiny. 

čo vás priviedlo k pomoci obetiam násilia? Často obetiam pomáhajú ženy, ktoré si sami prežili násilie alebo  traumu vo vzťahu. Bol to aj váš príbeh?

Sám život ma pripravoval  na túto novú zmenu a cestu v oblasti sociálnej pomoci a podpory. Sám život mi ukázal moje smerovanie a v reálnom živote ma viedol k ľuďom a okolnostiam, ktoré sa akoby „náhodou“ začali skladať do mozaiky môjho nového smerovania. Moje kroky viedli i k tým ženám a deťom,  čo potrebovali  zažiť, že hlad sa netýka iba chleba, ale že existuje  tiež hlad po láske a  po porozumení. Že život vie byť aj šťastný a naplnený radosťou a šťastným detským smiechom. Som o tom presvedčená, že táto zmena nastala preto, že som od  svojich dievčenských čias snívala o tom, že raz budem pomáhať ľuďom. Tento sen sa stal skutočnou realitou a splnila sa dávna túžba môjho  srdca.  

a váš osobný príbeh bol aký?

Nerada sa vraciam do minulosti a nerada rozoberám veci, ktoré sú už dávno vyriešené a prebolené.  Práve môj život  v minulosti ma viedol  k tomu, aby som všetku svoju životnú silu, svoj voľný čas  a energiu venovala  ženám,  deťom a rodinám a naučila ich  veriť si a nebáť sa života a nových  zmien. Moja skúsenosť je taká, že žena si zvolí  radšej istotu  vzťahu s agresorom,  než neistotu,  ktorá ju čaká po ukončení tohto toxického vzťahu.