v rozhovore sa dočítate:

• čo hovorí na súčasný interrupčný zákon,
• či existuje niečo ako právo na interrupciu,
• či sa môžu práva nenarodených rovnať právam narodených,
• ako ovplyvňuje nález Ústavného súdu situáciu s interrupciami na Slovensku.

slovensko spolu so zvyškom sveta už viac než rok bojuje s pandémiou koronavírusu. Záujem niektorých poslancov o interrupcie ale ani v týchto časoch neutícha, čo dlhodobo kritizuje napríklad aj poslankyňa Jana Bittó Cigániková. Dá sa nejak odôvodniť rozoberanie interrupcií počas pandémie?

Čiastočne áno. Pre bežného obyvateľa asi nie je rozoberanie tejto témy až tak podstatné, ale počas pandémie sa rieši aj reforma justície a iné otázky, ktoré s pandémiou bezprostredne nesúvisia. Politici považujú za dôležité nejakým spôsobom interrupcie komunikovať a prispieť k zmene právnej úpravy. Neočakával som, že sa bude táto téma počas pandémie široko otvárať. Keď ale vezmeme do úvahy, že OĽaNO vyhralo voľby, tak sa dalo očakávať, že interrupcie budú pre niektorých jeho poslancov nosnou témou v parlamente. Už za minulej vlády, pri návrhoch SNS o interrupciách, hlasovalo veľa poslancov z OĽaNO za prijatie týchto návrhov. Táto diskusia teda nie je len doménou tohto parlamentu, ale aj toho, ktorý bol pred ním.

ako vnímate súčasne platný interrupčný zákon?

Myslím si, že tento zákon sa už vyčerpal, je pomerne stručný. Mala by sa prijať nová právna úprava, ktorá by reflektovala súčasné vnímanie tejto problematiky. Je nutné, aby zákonodarcovia vyjadrili akési „motto“, že interrupcia nie je dobrá vec. Nikto nemôže podporovať interrupcie vykonávané na základe rozhodnutia ženy bez zdravotných alebo etických indikácií. Ako spoločnosť sa vieme zhodnúť, že čím menej interrupcií bude na Slovensku vykonaných, tým lepšie pre nás. 

V porovnaní so súčasným zákonom by sa dalo v novej právnej úprave veľa vylepšiť. Napríklad konzultácia s lekárom pred interrupciou by nemala byť len o tom, čo je napísané v zákone, teda o zdravotnom stave ženy a poučení o antikoncepcii, ale lekár by mal ženu poučiť o tom, čo sa chystá spraviť, teda že sa chystá zabiť svoje dieťa. Potrat nie je obyčajná návšteva lekára, či zvyčajná konzultácia s ním, ako to podáva zákon. Celkovo by si ochrana plodu v prvých dvanástich týždňoch tehotenstva žiadala reformu v podobe intenzívnejšej ochrany. Aké prostriedky zákonodarca zvolí, bude na ňom. 

počet interrupcií vykonaných na Slovensku dlhodobo klesá. Nie je táto skutočnosť dôkazom, že súčasne platný interrupčný zákon je nastavený správne?

Je pravda, že počet interrupcií klesá, ale stále je relatívne vysoký. Približne 7 tisíc ročne mi stále príde ako dosť. Je potrebné podporiť a obnoviť prirodzenú úlohu ženy donosiť svoj plod, aby nehľadala ľahšiu cestu v podobe interrupcie.  Takzvaný dobrovoľný potrat – v prvých dvanástich týždňoch tehotenstva na žiadosť ženy – je morálne zlo a treba sa naň takto pozerať. Práve tu vidím veľkú rezervu súčasného zákona. 

prečo myslíte, že je počet interrupcií u nás vysoký? Pri prepočte na počet obyvateľov sa nevymykáme číslam iných európskych krajín.

Priznám sa, že nepoznám presné štatistiky potratov v iných krajinách. Ak však uznáme, že dobrovoľný potrat je morálne nesprávny a spoločnosť sa ho snaží rôznymi formami potláčať a počet takýchto potratov znižovať, tak viac ako 7-tisíc ročne – aj keď nepoznám presnú štatistiku umelého prerušenia tehotenstva s jasne rozdelenými dôvodmi pre interrupciu – je stále veľa. Na covid-19 zomrelo na Slovensku viac ako 11-tisíc osôb, čo sa nám všetkým zdá ako vysoké číslo. 

dobrovoľný potrat ste označili za morálne zlo. Nemyslíte si, že takéto vnímanie môže ženám a ich psychike skôr uškodiť ako pomôcť?

Ak sa zhodneme, že vo všeobecnej rovine je dobrovoľný potrat nežiadúci, považujeme ho za nesprávny aj z morálneho hľadiska. Ak osoba pácha morálne zlo aj keď jej konanie nie je právne sankcionovateľné, napríklad klame alebo podvádza svojho partnera, asi je namieste, aby mala výčitky svedomia. Na to našťastie svedomie máme, aby nám hovorilo, čo sme urobili v živote zle. Je to šanca, aby sme sa zlo snažili napraviť a spáchané škody odčiniť. Druhou stranou mince je tiež zodpovednosť najmä ženy za otehotnenie, ktorá sa z diskusie o potratoch vytráca. A práve v dnešnej dobe sú prostriedky na zabránenie otehotneniu také, aké nikdy neboli. 

spomínali ste, že je treba obnoviť prirodzenú úlohu ženy donosiť plod. Z čoho vyvodzujete, že by tomu tak malo byť? Je podľa vás žena definovaná najmä rolou matky? 

Aj keď ako muž to pravdepodobne nikdy plne nepochopím, neexistuje podľa mňa prirodzenejšia úloha ženy ako byť matkou. Nielen v spoločenskom a existenciálnom rozmere ale myslím, že aj na individuálnej úrovni, aj keď prirodzene nie všetky ženy to musia takto nevyhnutne vnímať. Vďaka matkám ľudstvo existuje tisícročia a nevidím dôvod, prečo by dnešná doba mala niečo na tomto základnom východisku meniť. Na druhú časť otázky sa mi odpovedá už ťažšie. Žena zastáva množstvo úloh v rodinnom, pracovnom či spoločenskom živote a vybrať jednu rolu, ktorá by ju definovala, respektíve s ktorou by sa samodefinovala, je zložitejšie. Ale myslím si, že veľa žien sa primárne definuje rolou matky.

je všeobecne známe, že právo na život je jedným zo základných ľudských a ústavných práv. Je v Ústave SR priamo spomenuté aj právo ženy na interrupciu?

Právo na umelé prerušenie tehotenstva nie je zakotvené v žiadnej ústave, ktorú poznám. Taktiež ani právo na prístup k umelému prerušeniu tehotenstva neexistuje ani na vnútroštátnej ani na medzinárodnoprávnej úrovni. Všetky práva alebo možnosti ženy podstúpiť tento zákrok sa vyvodzujú z jej práva na súkromie. Toto právo je veľmi široké a možno si pod ním predstaviť napríklad právo na identitu človeka, vlastnú autonómiu, slobodu rozhodovať sám o sebe, či viesť život takým spôsobom, akým uzná za vhodné.