v rozhovore sa dočítate:
- aké chyby spravili pred parlamentnými voľbami 2020 a prečo sa nespojili so stranou Za ľudí,
- ako hodnotí fungovanie súčasnej vládnej koalície a či si vie predstaviť vládnutie s Matovičom,
- prečo chcú osloviť pravicového voliča spoluprácou so stredo-ľavou politickou stranou,
- aký vidí rozdiel medzi Spolu a progresívcami z PS.
prečo sa strana Spolu neumiestňuje v prieskumoch verejnej mienky?
Neuspeli sme v parlamentných voľbách, prišli sme o lídra a po zmene vedenia strany, keď sme opäť chceli naplno rozbehnúť aktivity nás zasiahla pandémia, so všetkými obmedzeniami. Až do príchodu poslanca Miroslava Kollára sme boli mimoparlamentná strana. No a to znamená, že sme boli aj mimo hlavný záujem médií.
Je tu ešte jeden rozmer, nad ktorým v poslednom čase často uvažujem. Priestor v médiách dnes často dostávajú tí, ktorí robia veľké vyhlásenia, bez ohľadu na to, či tieto gestá majú nejaký skutočný prínos. Menší priestor má „nudná“ odbornosť a zodpovednosť. Kriklúňov a klaunov je na politickej scéne dosť. My sa radšej sústredíme na konkrétne riešenia pre ľudí – aj keď nám to asi čísla nenaženie.
Slogan OĽANO je, „úprimne a odvážne.“ No tým sa dokáže riadiť aj kaskadér, ktorý skáče z útesu. My ale aj napriek tomu veríme, že krajina potrebuje skôr odbornosť a zodpovednosť.
aký je rozdiel medzi Progresívnym Slovenskom a Spolu?
Progresívne Slovensko má silnú značku a silné ideové vyhranenie. Spolu bolo vnímané iba ako taký prílepok. Spolu je dnes plnohodnotná občiansko-demokratická strana, ktorá chce ponúknuť sklamaným voličom alternatívu voči chaosu, ktorý tu posledný rok vládol. A zároveň alternatívu voči mafii, ktorá tu vládla predtým. Žiaľ, sme strana, ktorá sa po voľbách vytratila z povedomia verejnosti.
prečo sa to stalo?
V kampani a v spoločnej volebnej koalícii sa stierali rozdiely. Kým progresívcom to pomohlo, nám, čo sa týka mena a identity, to skôr poškodilo. Voliči nás brali ako „progresívcov“ a medzi stranami nerozlišovali.
v čom sa teda odlišujete od Progresívneho Slovenska?
Najviac v praktickom výkone politiky. My sme si počas pandémie povedali, že nestačí iba kritizovať spoza klávesnice, ale je potrebné začať konať. Snažili sme sa zamerať na praktické riešenia, konkrétnu pomoc napríklad učiteľom, študentom či malým podnikateľom. Komunikovali sme s vedcami a ponúkali sme verejnosti užitočné informácie o pandémii.
Mali sme s PS spoločný volebný program, ale ten bol výsledkom kompromisu a časom sa ukazuje, že na niektoré veci máme predsa len iný pohľad. Asi najviac je to vidieť na tom, akým témam prikladáme dôležitosť. Kým PS riešilo témy menšín, my sme sa počas pandémie venovali konkrétnej pomoci v školstve, zdravotníctve či ekonomike.
Rozdiel je aj v komunikácii tém. Počas pandémie sme vnímali, že ľudia sú unavení z neustáleho hašterenia politikov. Preto sme sa zamerali skôr na pozitívnu komunikáciu. Z viacerých prieskumov vyplýva, že oslovujeme iných voličov. Nič to však nemení na tom, že Progresívne Slovensko vnímame, ako najbližších partnerov.
orientujete sa na stredo-pravého voliča. Ako je možné, že vaším najbližším partnerom je stredo-ľavicová strana?
Na Slovensku vždy platilo, že pokiaľ chcete presadzovať veľké veci, potrebujete hľadať spojencov a spolupracovať. Vnímame to tak, že hlavnou výzvou dneška je budovanie alternatívy tak voči bývalej vláde, ktorú charakterizoval vplyv mafie a korupcie, ale aj dnešnej vláde, ktorú charakterizuje chaos a antisystémový populizmus.
No a keď sa pozriete na politickú mapu Slovenska – logicky sú v tomto zápase pre nás partnerom aj „progresívci“, či konkrétni ľudia z iných strán. Napríklad z Mostu, SAS, Za ľudí, či niektorí bývalí predstavitelia OĽANO. Skrátka, oslovujeme ľudí širšie, pretože vieme, že základy, na ktorých bude nutné postaviť túto alternatívu musia byť dostatočne pevné.
nepopreli ste koalíciou s PS svoju identitu?
V koalícií je to vždy o kompromisoch. Je to minulosť… Dôležité pre mňa je, že politická strana Spolu naďalej funguje, má svoju členskú základňu a program. Vďaka Vladovi Bilčíkovi a Michalovi Wiezikovi pôsobíme v Európskom parlamente a vďaka Mirovi Kollárovi aj v NR SR. Prichádzajú k nám noví ľudia. Máme pokoru, lebo začíname takmer od nuly, ale aj veľké odhodlanie, lebo máme skvelých a skúsených ľudí.
ako ste vnímali stranu Andreja Kisku a možnú koalíciu?
To, že sme sa pred parlamentnými voľbami 2020 nedokázali spojiť so stranou Andreja Kisku, vnímam dnes, ako jednu veľkú chybu.
aké chyby nastali v predvolebnej kampani a spojení a nespojení s Andrejom Kiskom?
Na dohodu potrebujete dvoch. V našej situácii dokonca troch - keďže išlo o spoluprácu PS, Za ľudí a strany Spolu. Viem, že rokovania o trojkoalícii nezlyhali na Miroslavovi Beblavom. Z čoho bol Miro veľmi nešťastný.
spolupracujete ešte s Miroslavom Beblavým?
Ja osobne s ním v kontakte nie som. Miro Beblavý je naďalej členom strany, ale nie je nijak aktívny. Ohlásil odchod z aktívnej politiky a venuje sa iným veciam. Rešpektujeme to a nevraciame sa k otázkam typu, čo by bolo keby… Strana Spolu má momentálne iný príbeh, ako pred voľbami. Pozeráme sa dopredu a snažíme sa maximálne využiť tých ľudí, ktorí v strane sú.
ako hodnotíte pôsobenie predsedu strany Juraja Hipša?
Hipš sa dostal do veľmi ťažkej pozície. Stal sa predsedom strany po neúspešných voľbách. A to ešte v čase, keď z nej odišli najvýraznejšie osoby – Beblavý a Mihál. V tejto situácii musel urobiť rázne opatrenia, stabilizovať členskú základňu a nastaviť nový program. Ukázalo sa, že aj výber mena strany, ktoré je generické, nebol najšťastnejší. Všetko toto mu štart v pozícii veľmi sťažilo.
No ak narážate na naše preferencie, tie podľa mňa, nie sú zlyhaním Juraja Hipša. Naopak vnímam to tak, že sú nízke napriek jeho aktivite. A dnes, keď budujeme základňu pre vznik po-matovičovskej alternatívy, vidím, že práve vďaka Hipšovým aktivitám dokážeme oslovovať nových ľudí do strany. V posledných týždňoch sme ohlásili viaceré príchody a nové iniciatívy. Myslím si, že sme sa opäť rozbehli a sme na dobrej ceste.
prebiehali medzi vami a PS rokovania o fúzii strán?
Dlhodobo komunikujeme o rôznych možnostiach spolupráce. Jedna z týchto možností bola aj fúzia s PS. Hovorili sme o týchto veciach niekoľkokrát na predsedníctve strany a mali sme jasný konsenzus, že fúzia pod progresívnou vlajkou pre nás nie je riešením.
Mne sa naše rozhodnutie a naše dnešné nastavenie zdá správne. Presadzujeme širšiu spoluprácu demokratických síl a veríme, že ak chceme postaviť alternatívu proti mafii a chaosu, že to musí byť väčší, ako len progresívny projekt. My sme pripravení spolupracovať.
bude Miroslav Kollár tvárou a hlasom vašej strany?
Miroslav Kollár je našou tvárou od prvého dňa vstupu. Je to skúsený človek, pôsobil v občianskom sektore, médiách, je druhé funkčné obdobie primátorom. Je to citeľné posilnenie nášho tímu - tak ľudsky, ako aj tématicky.
Ak sa však pýtate na vedenie strany - na jeseň by sme mali mať fyzický snem, na ktorom budeme rozhodovať o ďalšom smerovaní strany a aj o prípadných zmenách vo vedení.
má podľa vás súčasná koalícia prílišné tendencie zasahovať do životov ľudí?
Vieme, že absolútna moc korumpuje. Vládna koalícia má ústavnú väčšinu. OĽANO dominantné postavenie v parlamente. Napríklad počas pandémie bolo vidieť niektoré skrátené, či úplne vynechané rozhodovacie procesy, nerešpektovanie rozdelenia kompetencií, či konkrétne kroky premiéra, ktoré mali autokratické črty. Ale pri celkovom pohľade si myslím, že koalíciu stále viac charakterizuje chaos a nekompetentnosť.
Stále je to viac „emokracia“ - teda populistická snaha ísť cez emócie, zaujať, udržať si mediálnu pozornosť a vyvolať senzáciu, ako systematická snaha o nastolenie autokratického režimu. Nebezpečné však je, že aj táto emokracia rozdeľuje spoločnosť, destabilizuje štát a jeho inštitúcie.
pripadá vám táto vláda mierne totalitná?
Ako som povedal – skôr chaotická a nekompetentná. Ale sú veci, na ktoré treba upozorniť a ktoré by bolo treba rázne odstrániť.
Napríklad - v minulosti, za vlád Smeru, boli často kritizované prílepky zákonov a nedodržiavanie legislatívneho procesu. Sľubovali, že budú iní, ale robia to isté. Terajšia vláda síce deklaruje, že jej prioritou je otvorené vládnutie a transparentnosť, ale z prílepkov a skráteného konania urobili bežnú prax. Argumentujú pandémiou. Ale existuje mnoho príkladov, kde je to účelová výhovorka.
A ešte je tu otázka riadneho fungovania inštitúcií. Sme svedkami všetkého - od politiky netransparentného dosadzovania “našich ľudí” do významných funkcií, cez útoky na funkčné štátne inštitúcie a ich predstaviteľov, až po absolútnu neschopnosť riešiť personálne problémy. Takto pred rokom, bola napríklad z iniciatívy Ondreja Dostála odvolaná pani Pőtheová – šéfka úradu na ochranu osobných údajov. Dodnes táto vládna koalícia neobsadila jej miesto!
Zažili sme pandémiu, no predložený vládny program ju vôbec nereflektuje. Majú úprimnú a odvážnu vôľu a snahu niečo spraviť, ale v zásade nič konkrétne nevedia dotiahnuť do konca a realizovať. Takže skôr antisystém…
vie táto vláda, čo robí?
Nedá sa povedať, že žiaden minister nemá víziu a schopnosti. No napríklad v oblasti boja proti korupcii sa spravilo veľmi málo. Vládna koalícia sa nemôže chváliť úspechmi orgánov činných v trestnom konaní a zároveň tvrdiť, že sú nezávislé.
Umožnili nezávislé vyšetrovanie, to im treba nechať. No na druhej strane sú tu zákony, ktoré mohli a mali predkladať. Či už je to riešenie problematiky prístupu k informáciám, konfliktu záujmu, majetkových priznaní, či hmotnej zodpovednosti. Úrad na ochranu oznamovateľov nemal minimálne rok šéfa a podmienky, ktoré sú pre tento novovytvorený úrad zabezpečené, nie sú dostačujúce, aby prinášal výsledky.
prečo to podľa vás nerobia?
Časť koalície stavia všetko na získaní pozornosti, na show pre voličov. Bez rozmyslu a na prvú. Keď sa ukázalo, že operácia Sputnik V zlyhala, prišiel Igor Matovič s návrhom zmeniť rodinnú politiku. Krycí manéver. Spackanú show prekryje inou show.
Pritom rodinná politika je mimoriadne dôležitá téma – demografický vývoj na Slovensku je nelichotivý a treba sa tým zaoberať. Nie však takýmto spôsobom – bez prípravy, bez verejnej diskusie a bez systémových opatrení.
zväčšuje sa vplyv štátu na naše životy?
Toto bolo posudzované na ústavnom súde, pretože sa naň obrátili strany Smer a Hlas, ako aj generálny prokurátor. Ústavný súd posudzoval pandemické opatrenia z hľadiska nevyhnutnosti, čiže neposudzoval efektivitu zo sociálneho, či ekonomického hľadiska.
Čo ma zaráža, a čo si ani Ústavný súd nevedel vysvetliť, bola chaotickosť niektorých opatrení. Niektoré opatrenia sa nedali racionálne vysvetliť. Vysvetlenia iných opatrení neboli dôveryhodné. Prijímali sa zo dňa na deň a občania, či inštitúcie sa im jednoducho nestíhali, alebo nevedeli prispôsobiť.
Potrebovali sme pokojné rozumné rozhodovanie, no dostávali sme chaotické opatrenia, ktoré sa menili, stupňovali a nebolo možné ich vynútiť. Ak vláda prijíma akékoľvek opatrenia, no nevie ich vynútiť, podrýva tým autoritu štátu a zákonnej moci.
je z vášho pohľadu ako právnika legálne zakázať napríklad ľuďom opustiť republiku?
Posudzoval to ten, kto môže. Ústavný súd k tomu vydal nález a ten nález treba v zásade rešpektovať. Argumentácia, ktorá bola v náleze použitá, mohla byť z môjho pohľadu presvedčivejšia. Na druhej strane rozumiem tej zhovievavosti z toho pohľadu, že sa vláda nejak musela rozhodnúť a nikto nemohol posudzovať efektívnosť daných opatrení skôr.
Verili sme, že vláda má dostatok informácií a podľa nich koná. Nie vždy to tak bolo. Kauza so zmluvou o Sputniku ukázala, že štát zlyháva v základných funkciách. Je možné, že táto vláda vyvolá u ľudí hnev, ktorý sa bude pretavovať do ešte silnejšieho buchnutia po stole a vznikne ešte viac anti-systémových strán. To pre Slovensko nie je dobrá správa, pretože takýto prístup môže napáchať škody pre viaceré generácie.
Vláda si nevie svoje opatrenia ale vynútiť. Nie je však dobré, že sa hranice vplyvu štátu na ľudí posúvajú, pretože po tejto vláde môže prísť iná vláda, ktorá to zneužije. Potom sa už budeme pýtať, či sme stále v demokratickej spoločnosti, alebo nie.
môže sa nám vypomstiť prístup Slovákov voči vláde?
Áno. Keď je však niekto vo funkcii, musí skladať účty a niesť zodpovednosť za svoje konanie. To neospravedlňuje akékoľvek zlyhanie predchodcov. Čakal by som, že táto vládna garnitúra si bude sprísňovať zákony pre ňu samotnú. Zbadal som však, že tieto zákony, ktoré by mohli danú situáciu zlepšiť, vláda odsúva a možno ich bude prijímať až na konci volebného obdobia, aby sa týkali až ďalšej vlády.
zničila táto vláda kvalitu demokracie a kvalitu osobných slobôd ľudí?
Zažili sme pandémiu, takže je veľmi ťažké porovnávať toto obdobie s inými. Zodpovedné by bolo, aby sme sa z tej situácie poučili, aby sme identifikovali nedostatky a predložili systémové riešenia. Aj v náleze Ústavného súdu sa hovorí o tom, že vláda chystá pandemický zákon. Pandémiu tu máme už viac ako rok a ten zákon sme ešte nevideli. Práve ten zákon môže vrátiť napraviť možné škody, ku ktorým prišlo chaotickými a nesystémovými rozhodnutiami.
Absentovala pripravenosť na situáciu. Po jednom roku by som už ale očakával systémový prístup a nastavovanie prostredia pre ďalšie obdobie. Zaujímavé je, že podľa vládneho programu sme sa nepoučili z pandémie, ale súčasne sa na ňu pozeráme ako na jednotlivú udalosť. Viaceré západné štáty o tom uvažujú, ako o permanentnej hrozbe.
Pandémia odhalila zlyhanie vo viacerých oblastiach ale my ich neriešime. Akoby sme si povedali už sme to zvládli a máme to skoro za sebou tak stačilo.
ste sklamaní z hlasovania strán Sme rodina a OĽaNO?
V každej spoločnosti zrie energia na zásadnú systémovú zmenu isté obdobie. Dvanásť rokov sme museli vydržať pod vládou Smeru. Prišla dlho očakávaná zmena, ale výsledok je zatiaľ rozpačitý.
To okno reforiem však nemusí byť dlho otvorené. Keď vláda teraz nevyužije čas na potrebné reformy a bude sa ďalej venovať len svojim škriepkam a pseudoproblémom, bude to jej najzásadnejšie zlyhanie.
viete si predstaviť, že by ste vládli s OĽaNO a s Igorom Matovičom ako premiérom?
Nemám rád tieto teoretické úvahy, čo bude, ak… Ale odpoviem Vám. Za všetko hovorí naša snaha budovať alternatívu voči chaosu a antisystémovému populizmu. Snažíme sa však osloviť ľudí našou prácou a naším programom, nie personálnymi politickými špekuláciami.
prečo naša demokracia vyzerá tak, ako vyzerá?
Tých dôvodov je isto viacero. V poslednej dobe som sa venoval vplyvu sociálnych médií – ako sa za posledných desať rokov dostali do nášho života a ako ovplyvnili naše rozmýšľanie a rozhodovanie sa. Je to téma, ktorá je konečne predmetom diskusie aj na poli regulácie. Predovšetkým európska komisia si všíma, akým spôsobom vplýva na rozhodovanie voličov. Regulácia veľkých hráčov IT biznisu nie je dostatočne vyvážená. Ich motivácia je jasná - je ňou zisk. No nám prináša aj takéto, na show postavené, populistické politické projekty.
Na jednej strane je šikovný marketér, ktorý vie prinášať zaujímavé témy, ktoré chcú ľudia vidieť. Zaujímavé, ale bez premyslených riešení. Na druhej strane tu sú politické strany, ktoré takúto show nerobia, ten priestor nemajú, ale prinášajú riešenia a majú kádre, ktoré sú schopné zvládnuť výkon.
Máme rôzne oblasti, ktoré sú silno regulované, ale činnosť politických strán a požiadavky na politické strany nie sú. Napríklad v prípade OĽaNO sa dá povedať, že plní iba tie základné požiadavky. A má ďaleko od štandardnej politickej strany.
je člen predsedníctva stranu SPOLU – občianská demokracia, partner advokátskej kancelárie WISE3.