v rozhovore sa dočítate:

• čo pre ňu znamená sloboda,
• či sa nebojí života osamelej matky,
• prečo uvažovala nad ukončením tehotenstva,
• akú radu dostala z poradne Alexis,
• ako prijala neplánované materstvo.

keď sa povie „poradňa Alexis“, buď vás napadne spor o dotácie ministerstva práce medzi pro-life a pro-choice organizáciami, kresťanská poradňa alebo neviete vôbec, o čo ide. Vám táto poradňa pomohla napriek tomu, že nie ste praktizujúcou veriacou. Presvedčili Vás ich argumenty, aby ste si nechali neplánované dieťa, aj keď ste vedeli, že ho budete vychovávať sama? 

Nie som praktizujúca veriaca, ale verím v Boha. Nepotrebujem na to chodiť do kostola. K poradni Alexis som sa dostala náhodou cez internet. Hľadala som pre a proti potratu. Tak som napísala pani do Alexis svoj príbeh a ona mi odpísala veľmi pekný email, extrémne dlhý a vôbec o ničom ma nepresviedčala. Písala mi, že som už asi čelila počas mojich ciest po svete mnohým problémom a výzvam, že toto je jedna z nich. Že bábätko mi dá veľmi veľa lásky a hoci to bude ťažké, rodina sa tiež poteší. (dlhé ticho a plač)

Naozaj nás to všetkých v rodine spojilo. Rodičia sa k tomu na moje veľké prekvapenie postavili veľmi dobre. Nechcela som bývať s nimi, odsťahovala som sa a som rada, že som sama. Doma by to bolo náročné. Predsa len som zvyknutá na samostatnosť. Okrem mailu od Alexis som ešte hovorila s niektorými tehotnými kamoškami, ale nikto mi nechcel povedať, čo mám urobiť. Rozhodnúť som sa musela sama. Chápem aj osamelé ženy, ktoré sa rozhodnú pre potrat. Je ťažké vyžiť z rodičáku 270 eur.

presvedčivo ste niekoľkokrát zopakovali, že chcete zostať sama napriek záujmu partnera a otca dieťaťa zdieľať s Vami spoločný život. 

Nevydala som sa, ani to neplánujem. Otec dieťaťa by si chcel so mnou založiť rodinu, ale ja sa na to necítim. Žila som v zahraničí 6 rokov, na Islande som zarábala peniažky v gastre, pracovala som tam ako čašníčka a prevádzkarka počas sezóny. Mimo nej som vždy cestovala po svete, minimálne na tri mesiace do Ázie. Bola som v Kambodži, vo Vietname, na Filipínach, teraz sme boli v najbohatšej podmorskej rezervácii na svete Raja Ampat. Cestujem, spoznávam svet, kultúru, ľudí, lokálne tradície a jedlo. Takto žijem už siedmy rok. Čo najskôr sa chcem aj so synom k tomuto spôsobu života vrátiť. 

ako ste sa vlastne s argentínsko-talianskym otcom dieťaťa zoznámili a prečo ste sa rozhodli cestovať po svete? Stihli ste popritom získať aj nejaké vzdelanie? 

Študovala som marketingovú komunikáciu na Univerzite Tomáša Baťu v Zlíne, mám magisterský titul, ktorý som získala v dvadsiatich troch rokoch. Bola som zameraná výsostne karieristicky (smiech), chcela som robiť v JOJ eventy najväčšieho formátu,  mám za sebou rôzne stáže a projekty. Po toxickom vzťahu ešte počas štúdia som sa rozhodla, že skúsim štúdium na posledný semester v zahraničí. Odišla som na Island na jednu sezónu a tým som si zarobila na program Freemover, cez ktorý som šla na pol roka do Malajzie. Tam sa mi otočilo celé zmýšľanie, zistila som, že nechcem robiť kariéru, mať prácu na osem hodín denne, ale že si chcem užiť život naplno a vidieť svet. Už počas pobytu v Malajzii som veľa cestovala, tak sa mi to zapáčilo. Po dokončení diplomovej práce a po štátniciach som išla späť na Island. Pracovala som tam deväť mesiacov a potom na zimu som vždy odišla s batohom, túlať sa do Ázie. Posledná cesta bola v decembri. 31. 12. 2019 sme leteli s tým, že som si zbalila veci z Islandu, že sa tam už nevrátim. 

v Ázii ste spoznali otca svojho dieťaťa?  

Rozišla som sa s priateľom po štyroch rokoch, nevyšlo nám to. V decembri som zakotvila na tri dni na Bali, potom  na ostrovoch Komodo som si spravila potápačský kurz. Bolo to tak tri mesiace pred otehotnením. Tam som bola bez partnera. Potom sme išli na Raja Ampat, tam sme tiež objavovali podmorský svet. Odtiaľ na ostrov Sulawesi a potom do Kambodže. Bola som tam s dvoma kamarátkami, do Thajska som sa išla zabaviť s ďalšou partiou kamošiek. Nemala som spätnú letenku, myslela som si, že tam zostanem dokedy budem chcieť.

A tam sa to stalo. V Thajsku na jednom ostrove som sa zoznámila s taliansko – argentínskym 29-ročným barmanom.  Vždy bol môj sen pracovať v plážovom bare, tak som sa rozhodla, že to skúsim. Bol tam vedúci, bola to láska na prvý pohľad. Veľmi sme si sadli, po mesiaci známosti som otehotnela. Plánovali sme, že pôjdeme na Kanárske ostrovy, potom na Island zarobiť peniaze, neskôr do Austrálie cestovať v minivane, no zrazu prišla korona. Odišli sme z ostrova do Bangkoku. On volal kamarátom a zistil, že Španielsko je na tom s koronou veľmi zle. Vtedy sme sa rozhodli, že ostávame a za dva dni sme kompletne precestovali celé Thajsko, hľadali sme najlepšie miesto, kde prečkať vírus. Vôbec sme nevedeli, ako to celé bude. Všetko sa zatváralo kvôli korone, tak sme sa vrátili späť na ostrov.