v rozhovore sa dočítate:

• v akom stave je podnikateľský sektor a čo by pomohlo naštartovať ekonomiku,
• kto by mal byť zodpovedný za školy a škôlky,
• čo by motivovalo mať viac detí a ako pomôcť rodičom,
• či naozaj štát potrebuje vybrať viac peňazí od firiem a podnikateľov. 

čo je to pro-rodinná politika?

Podľa mňa je to súbor opatrení nielen z finančnej oblasti, ale aj z oblasti služieb, ktoré štát poskytuje týmto rodinám na to, aby mohli pokojne zabezpečene vychovávať svoje deti. Začína to narodením dieťaťa a príspevkami. Celá tá výchova je proces, počas ktorého sa potrebujete stretnúť s veľkým množstvom služieb, ktoré vám z veľkej časti poskytuje aj štát. Taktiež potrebujete, aby tie služby boli dostupné a spoľahlivé. Okrem istoty vzdelávacích zariadení do toho patrí napríklad aj to, že vám zamestnávateľ bude vedieť poskytnúť zdieľané miesta, flexibilné úväzky a prácu doma. Rodič potrebuje dobré finančné zázemie, kvalitné služby od štátu a dobré pracovné podmienky. 

niektoré firmy však dokázali vyhovieť zamestnancom aj bez tlaku štátu. Je teda potrebné do toho zasahovať aj legislatívne?

Tie možnosti v zákonníku práce už sú. Ale nevyužívajú sa. Treba šíriť aj osvetu medzi zamestnávateľmi – nejak ich zvýhodniť a motivovať. Niektorí zamestnávatelia to nevyužívajú, nevedia o tom alebo sa toho boja. 

momentálne máme pomerne nízku nezamestnanosť, a tak nevzniká tlak. Ako by sme mali tento problém riešiť v tomto prípade?

Doteraz sme mali v podstate situáciu, kde pracoval každý, kto chcel. Teraz sa ale dostávame do situácie, keď sa zvýšila nezamestnanosť a stav ekonomiky sa zhoršil. Potrebujeme ju naštartovať a aj toto môže byť niečo, čo môžeme ľuďom ponúkať. Nemáme situáciu, keď si zamestnávateľ vie len tak na úrade práce vybrať desať zamestnancov. Motivácia zamestnávateľov vytvoriť dobré podmienky pre zamestnanca tu stále bude. Treba zamestnávateľom a podnikateľom vytvoriť také podmienky, aby boli motivovaní zamestnávať ľudí a uzavrieť s nimi vzájomne výhodnú dohodu. Keď chceme naštartovať zamestnávanie, nemôžeme sa im vyhrážať reformami, ale mali by sme im vytvoriť také podnikateľské a zamestnávateľské prostredie, aby boli motivovaní zamestnať čo najviac ľudí a dohodnúť si s nimi vhodné pracovné podmienky. 

nefunguje teraz ekonomika?

Venujem sa podnikateľskému prostrediu posledný rok veľmi intenzívne. Mám naštudované všetky dotačné schémy a podporné projekty. Keď aj povieme, že sa ekonomika točí, tak je to stále iba vplyvom zopár veľkých firiem. Mám asi dvesto klientov, ktorí si teraz podávali daňové priznania, a to od malých podnikateľov až po veľké firmy, a vidím na tých výsledkoch, že sa ekonomika v prostredí malého a stredného podnikania udržiava iba na základných životných funkciách. 

čo by sme mali spraviť pre to, aby sa opäť ekonomika roztočila?

Poďme sa rozprávať o tom, ako motivovať podnikateľov, aby sa ekonomika roztočila. Ľudia nemajú za čo splatiť odvody, otvoriť prevádzky, nakúpiť zásoby a niektorí z nich stále nemajú dovolené svoje prevádzky otvoriť. A štát sa im vyhráža daňovými podvodmi a chytaním daňových podvodníkov. To nie je správny prístup. Oznámili im, že sa zmení daňová reforma, z ktorej následne uniklo, že sa bude zvyšovať DPH. Treba robiť opačné opatrenia. My sme mali v programe estónsku daň. Jej princíp spočíva v tom, že roztočí ekonomiku. Ak firma zainvestuje svoj zisk späť do prevádzky vo forme daňového výdavku, tak jej bude odpustená daň. Daňový výdavok môžu byť napríklad aj mzdy pre zamestnancov a zvýšenie pracovných miest. Treba zamestnancov a podnikateľov motivovať a nie strašiť. 

BORIS NÉMETH

zlepšujeme z vášho pohľadu podnikateľské prostredie?

Počas uplynulého roku bolo mnoho iných problémov. Menila sa vláda a mali sme núdzový stav. Pred pár dňami bol schválený prvý krok, ktorý uľahčí isté problémy z regulačného a administratívneho pohľadu. Ale to sú len drobné veci. A zrazu sa objaví veľká vec – zavedenie indexu daňovej spoľahlivosti. Má to byť očistenie dobrých podnikateľov od tých zlých, kde dobrý podnikateľ je ten, čo sa dobre správa k Finančnej správe a načas podáva daňové priznanie. Medzi benefity dobrého podnikateľa bude patriť predĺžená doba na predloženie podkladov daňovému úradu z osem na pätnásť dní a zníženie ceny za záväzné stanovisko z tisíc eur na päťsto eur. A toto oni považujú za prevratné opatrenie a podporu podnikateľov. 

aký je váš pohľad?

Podnikateľ si je vedomý, že keď podniká, tak musí niečo odviesť aj štátu – na odvodoch a na daniach, pretože to svedčí o tom, že je to zdravé podnikanie. Napríklad by sa mohli spojiť dane a odvody. Podnikateľ pošle raz ročne alebo mesačne jednu platbu a štát si to už rozdistribuuje medzi daňový úrad, zdravotnú poisťovňu, sociálnu poisťovňu a iné. To je dobrý bod, volajú po ňom podnikatelia už roky. Za jedného zamestnanca podnikateľ ročne distribuuje desiatky papierov a mesačne rieši štyri rôzne platby rôznym inštitúciám. Ďalším problémom je, že podnikateľ sa stále zdržiava rôznymi štatistikami. Keď si chce otvoriť prevádzku, musí splniť a sám si odkontrolovať mnoho pravidiel a bodov. Buď nech mu dá štát pokoj, alebo nech mu za to poskytne služby a ukáže mu, ako vyplniť tieto štatistiky. Teraz musí podnikateľ platiť rôznym firmám, ktoré to vedia robiť, aby mu to pripravili. Taktiež sa mi nepáči nepriateľský prístup k podnikateľom. Myslela som si, že práve ten sa zmení príchodom tejto vlády. No ešte to graduje. 

kto by mal zriaďovať školy a škôlky v pro-rodinnej politike?

Ktokoľvek. Teraz je napríklad predškolské vzdelávanie povinné od piatich rokov. Sú štátne aj súkromné škôlky. Kolega preniesol svoju päťročnú dcéru zo štátnej škôlky, kde sa jej nevenovali, do súkromnej, kde sa jej naplno venujú. Po tomto zavedení povinnej predškolskej prípravy ju však musí opäť presunúť do štátnej škôlky, kde ju oficiálne zapíšu. Následne môžu rodičia požiadať o individuálny študijný plán, aby sa mohla vrátiť do súkromnej škôlky. A aj tak bude musieť raz za pol roka chodiť do štátnej škôlky na preskúšanie. 

ako politikov vôbec niečo takéto napadne?

Ťažko sa mi to hodnotí a neviem sa poriadne prepnúť do ich zmýšľania. Preto sa treba pozrieť na tie nižšie úrovne – na ministerstvá a štátne inštitúcie. Je to výsledok ich práce, pretože majú pocit, že musia počas roka zmeniť niektoré zákony, aby spravili nejakú legislatívu. Myslia si, že musia vytvoriť nejakú prácu, aby bolo za nimi niečo vidieť. Zároveň neexistuje medzirezortná spolupráca. Jeden rezort predloží jeden návrh, druhý iný, oba prejdú v parlamente a zrazu je v tom zmätok. A niektoré sa aj vylučujú. Dozerať na to, by mala byť úloha vicepremiéra legislatívy a jeho úradu. Jeho úlohou nie je vymýšľať zákony, tak by ich mal aspoň kontrolovať. Keď už sme ten úrad zriadili, toto by mala byť jedna z jeho úloh. 

čo podľa vás motivuje ľudí mať deti?

Štát sa snaží ľudí motivovať, aby mali deti, pretože si uvedomuje, aká situácia nastane po pár rokoch. Budeme mať viac dôchodcov ako pracujúcich. Všetci politici tak majú pocit, že pre to musia niečo urobiť. A niečo sa s tým určite robiť dá. No príspevok 200 eur na dieťa nie je správna cesta. V žiadnej krajine sa nestalo, že by zvýšili rodinné prídavky, no nič iné nezmenili, že by sa situácia zlepšila. 

čo by sa s tým malo robiť?

Ešte nie sme v tom štádiu, že sme bohatou krajinou a nikto nechce mať deti. Mladí ľudia sú stále motivovaní mať u nás deti. Do určitej miery ich vedia motivovať aj politici. Nie peniazmi. V programovom vyhlásení vlády sú malé dobré kroky, ktorými treba začať. Príkladom je zavedenie platenej otcovskej dovolenky, do ktorej nás Európska únia už roky tlačí. Ďalej tam nájdeme oslobodenie matky na materskej a rodičovskej dovolenke do 200 eur príjmu mesačne tak, ako to majú študenti a dôchodcovia. Namiesto toho, aby sa pozreli do svojho programového vyhlásenia a začali s týmito krokmi, si vymysleli nejaký 200-eurový nezmysel. Ďalším dobrým bodom je zníženie daňovo-odvodového zaťaženia práce.

potrebujeme teda rodinné prídavky?

Rodinný prídavok je štátna sociálna dávka. Majú na ňu nárok všetci rodičia. Nie je to zásluhová dávka na rozdiel od daňového bonusu. Na rodičovský prídavok má právo každé dieťa. Keby sme zrušili rodinné prídavky, marginalizované skupiny by prišli o všetku podporu zo strany štátu. Pandémia spôsobila to, že mnoho podnikateľov a živnostníkov je v strate. Kvôli tomu zo zákona nemajú nárok na daňový bonus. Kvôli tomuto zákonu na to doplatia ich deti. Keby sa začalo nápravou týchto vecí, rodičom rozviažeme ruky a získajú peniaze iným spôsobom, než náhlou bombou vo forme 200 eur, ktorá rozbúra celú ekonomiku. Tých 200 eur je vysoko populistický návrh. Treba zvýšiť podporu rodín, no nie takto. 

ako sa ešte dá riešiť kríza pôrodnosti na Slovensku?

Odhliadnem od finančnej stránky. Sú ďalšie veci, ktoré mladých ľudí, ktorí zvažujú dieťa, zaujímajú. Zaujíma ich, či budú mať kde bývať, koľko ich to bude stáť a že do akej krajiny to ich dieťa príde. Treba teda rozšíriť možnosti bývania a daňových úľav s tým spojených. Aj tú náladu v krajine treba riešiť. 

aký ste mali dojem z tlačovej besedy spred pár dní, ktorá mala byť o podpore rodín a o daňovo-odvodovej reforme?

Nebolo to o tom. Nevieme sa baviť o obsahu tejto besedy a o daňovo-odvodovej reforme, pretože tam o tom zaznelo veľmi málo. Stále sa tam spomínal nejaký uniknutý dokument, ktorý bol zverejnený a ktorý by mal byť nosnou časťou tejto reformy. Zároveň to bolo vyvrátené. Sama som sa v tom strácala. Pozrime sa na tri body, ktoré sa mali prebrať. K príspevku 200 eur som sa už vyjadrila. A tento príspevok ani nedostanú všetci rodičia. Keďže ale ide o rodinný prídavok, je to sociálna dávka, na ktorú by mali mať právo všetci rodičia. Zrazu sa ale začalo debatovať o tom, že tí, čo pracujú, dostanú viac. Opäť sa nebavíme o rovnej štátnej podpore. Preto je to populistické a antisystémové.

Druhým bodom bol jeden odvod ako jedna platba. To som už tiež spomínala, že je to dobrý nápad, no chcela by som vedieť, čo sa za tým skrýva.

A tretí bod boli férové dane. To je čo? Nevieme, čo sa za týmito troma bodmi skrýva. Preto bol celý dojem z tejto tlačovej besedy, že minister financií sa tvári, že podnikateľ a zamestnanec majú platiť rovnaké dane. No v skutočnosti nemajú. Nie je to spravodlivé. Podnikateľ na sebe nesie podnikateľské riziko, zháňa prácu a zákazky, nemá zaručený príjem, predtým, ako si do výdavkov dá stravné, si ho musí zaplatiť, nemá platené sviatky a dovolenky, nemá určený pracovný čas, platí si všetky náklady. Naproti tomu zamestnanec dostáva stravné od zamestnávateľa, v práci nezháňa zákazky ani prácu, nenesie riziko za zákazky, má platené sviatky a dovolenky a má dovolené návštevy lekárov. Síce im môže zamestnávateľ korigovať termín dovolenky, no stále ju majú zaplatenú. Keby som sa teraz vložila do toho matrixu tlačovky Igora Matoviča, ktorý tvrdí, že by sme sa mali všetci zamestnať, tak ja ako účtovníčka by som bola zamestnaná u všetkých mojich zákazníkov vo firmách a zrazu by som narazila na strop zákonníka práce, ktorý mi hovorí, že môžem mať odpracovaných iba toľko a toľko hodín a môžem mať iba určitý počet nadčasov. A ja sa do toho nezmestím. Keď ma štát zaradí ako zamestnanca, budem menej pracovať, budem mať menší príjem a menší príjem bude mať aj odo mňa štát. 

čo je podľa vás štátu do toho, že koľko človek pracuje?

Presne tak. Tá tlačovka vyznela tak, že chcú ľuďom zakázať podnikať, pretože podnikatelia legálne klamú a kradnú. Ako chce Igor Matovič nastaviť legislatívu, aby rozlišovala, kto je dobrý a kto je zlý podnikateľ? Kto by mohol byť namiesto podnikania zamestnaný? Firmy majú vyhradený balík na fakturáciu živnostníkom, ktorí by museli premeniť na cenu práce. Živnostníci by tak dostali menej peňazí. A to ešte nehovoríme o tom, že pre zamestnávateľa je jednoduchšie s ľuďmi pracovať externe, ak to povaha práce umožňuje. Nemusí sa starať o ich pracovné prostriedky a nemusí za nich komunikovať s inými inštitúciami a mesačne vystavovať plno dokumentov od výkazov cez výplatné pásky až po prevzatie príspevkov na stravovanie, pretože od nich dostane jednu faktúru. 

čo je teda intencia Igora Matoviča?

On rieši fiktívny problém. Samozrejme, že máme v podnikateľskom prostredí problémy. Existujú ľudia, ktorí legálne zneužívajú systém. Príkladom sú majitelia jednoosobových s. r. o., ktorým zákon umožňuje zamestnať sa na jedno euro mesačne a mať pokryté zdravotné aj sociálne poistenie. Oni si ani nešetria na dôchodky. Nám hrozí, že títo ľudia prídu do dôchodkového veku a spadnú do priepasti chudoby. Na nich neplatí ani minimálny dôchodok. To treba riešiť. Všetci nadávajú na živnostníkov, že platia minimálne odvody, a tak budú mať minimálne dôchodky. Čo ale s touto skupinou ľudí?

čo sa stane, ak prejde všetko to, o čom Matovič hovoril?

Ani si to neviem predstaviť. Firmy budú podnikateľom predávať bločky. Nastane návrat bielych koní. Ďalšia časť novely daňového poriadku je takzvané vylúčenie fyzických osôb z podnikania. Chcú na tri roky zakázať ľuďom podnikať v „eseróčkach“. Vylúčiť ich môžu za to, že boli alebo sú štatutármi vo firme, ktorá má daňový nedoplatok vyšší než 170 eur, ktorý vznikol z daňovej kontroly a je po splatnosti viac ako rok. Ten systém daňových kontrol je nastavený tak, že celé dôkazné bremeno je  na podnikateľovi, uplatňujeme prezumpciu viny. Poznám daňové kontroly, pri ktorých sme predložili stovky dokumentov, no daňový úradník do toho od začiatku šiel s tým, že im to pokazí. Rok vás naťahujú a nakoniec vám to pokazia. Takto likvidujú aj zdravé firmy. Čo teda nastane, keď niekto naozaj chce nelegálne podnikať? Určite sa neprizná. Ľudia sú teraz zúfalí. Mnoho ľudí je ochotných prepožičať svoje meno, lebo im je jedno, že ich vylúčia z podnikania. 

považuje táto vláda podnikateľov za menejcenných?

Je to antipodnikateľské. Nenazvala by som to prašivým psom, no nastavenie štátu sa, bohužiaľ, voči podnikateľom nezmenilo. Iba sa stali ešte väčším nepriateľom. Každá z koaličných strán mala pro-podnikateľské nápady a volebné programy. Nič z toho sa nestalo. 

mali ste pred voľbami indíciu, že toto by sa mohlo diať?

Je to pre mňa nepochopiteľné. Neviem kde a prečo nastal takýto obrat. Nerozumiem tomu. Je tu nejaká snaha vybrať viac peňazí. A od koho ich vybrať, ak nie od podnikateľov a zamestnávateľov? Dá sa to ale urobiť aj slušne. Týmto ten štát nevyberie viac peňazí. 

potrebujeme ale vybrať od podnikateľov a zamestnávateľov viac peňazí?

Najprv sme počúvali, že sa v štáte nebude kradnúť a bude dosť peňazí. Potom sme počúvali, že každé ministerstvo má ušetriť desať percent. Peňazí je dosť, no vláda s nimi nedokázala hospodáriť. Preto má pocit, že musí vybrať viac. 

viete si predstaviť vládnutie so stranou OĽaNO?

Poviem to takto. Pred minulými voľbami, asi aj áno. Ale po tejto ročnej skúsenosti, po všetkom tom chaose, zbytočných sporoch, egoizme a populizme, by som nechcela byť súčasťou tejto vládnej koalície.

vedeli by ste si predstaviť teda vládnutie so stranou Hlas?

S Hlasom som si našu spoluprácu naozaj ešte nepredstavovala. Viem si predstaviť spoluprácu s našimi prirodzenými partnermi – medzi tých strana Hlas veľmi nepatrí.

V strane Spolu sme sa rozhodli ísť cestou postupného budovania slušnej a na odbornosti postavenej alternatívy. Alternatívy tak voči Smeru a jeho klonom, ako aj voči antisystémové populizmu, ktorý stelesňuje politika Igora Matoviča a Borisa Kollára.

BORIS NÉMETH