v rozhovore sa dočítate:
- s ktorými mimoparlamentnými stranami rokuje Dobrá voľba o spolupráci,
- ako sa dostal k nominácii ministra zdravotníctva vo vláde Smeru,
- ako to bolo s telefonátom Roberta Fica vtedajšiemu šéfovi VšZP, ktorý bol zverejnený,
- čo so štátnou poisťovňou spravil a čo je na nej zlé,
- čo hovorí na výkon súčasnej vlády a ako hodnotí Mareka Krajčího vo funkcii ministra zdravotníctva,
- s kým by si vedel predstaviť vládnutie a s kým nie.
čo ste robili od volieb, v ktorých ste neuspeli?
Za posledný rok sa snažíme robiť opozičnú politiku. Kontrolovať vládu a prinášať aj riešenia. Naša strana vznikla v októbri 2019. Asi sme to mali spraviť skôr. Posledný týždeň pred voľbami sme mali v prieskumoch tesne pod päť percent, tak sme si verili. Bolo to pre nás sklamanie. Po voľbách sme si povedali, že budeme pokračovať ako mimoparlamentná strana. Bolo to mimoriadne náročné, špecificky v období pandémie. Snažíme sa debatovať, diskutovať a ponúknuť alternatívu. Som presvedčený, že po alternatíve je veľký hlad a nehodlám rezignovať na úsilie o toto.
s ktorými stranami by ste si vedeli predstaviť spoluprácu?
Hodnotové a programové preniky máme s viacerými. Blízka mi je napríklad strana Spolu. Máme podobné vnímanie programu a orientácie. Vedieme politiku s obsahom. Nie je to iba emócia a divadlo. Mám pocit, že dnešná politika je absolútne bezduchá.rokujete a stretávate sa so stranou Spolu?
Komunikoval som so všetkými mimoparlamentnými stranami – so Spolu, s Progresívnym Slovenskom aj s KDH. Ak má zmysel spájať sa v nejakých témach, mali by sme spoločne komunikovať. To pritiahne aj pozornosť médií. Tie nebudú chodiť na dvadsať rôznych tlačových besied malých strán, ale radšej prídu na jednu väčšiu, kde sa zhodli viacerí a ich názor bude reprezentovať väčšiu skupinu voličov. Nechcem predbiehať, každá z tých strán má svoju predstavu. Je ale potrebné postaviť alternatívu.
s KDH ste rokovali aj o užšej spolupráci. Ako to dopadlo?
Debatovali sme o tom, či ísť do tematických spojení. Dva- alebo trikrát som prišiel s návrhom spoločnej témy, ale vždy to stroskotalo. Toto je politika, kde sa strany snažia voliča presvedčiť, že sú alternatívou. Ja si však myslím, že skutočnú silnú alternatívu treba vytvoriť spoločne. Nechcem politologicky hodnotiť ostatné strany, musím sa pozerať na to, čo treba urobiť. Alternatíva voči Smeru a Hlasu, ktorá tu mala byť v podobe tejto vlády, sa ukázala, že alternatívou nie je. Myslím si, že ľudia hľadajú a chcú mať nejakú alternatívu. Treba im ju ponúknuť. Treba posilňovať tie oblasti, ktoré sú dôležité a sú pre nás spoločné – kompetentnosť, profesionalita, obsah politiky a iné.strany, ktoré ste spomínali, sú ale pomerne nekompatibilné. Iba ťažko si predstavíme spoluprácu PS a KDH vo forme koalície.
Naozaj nechcem byť v pozícii komentátora iných strán. Myslím si, že každá strana chce byť úspešná a považuje sa za istú alternatívu. Súčasná politika je založená na emóciách a témy jej udávajú facebookové statusy, často ide o pseudotémy. Existujú ale aj vážne témy a v súčasnej politike debata takmer vôbec nepredbieha v obsahovej stránke. Niekomu to nechýba, ale mnohým ľuďom to chýba. Menej radikalizácie a viac obsahu. To je to, do čoho by sme spoločne mali ísť tí, ktorým na tom záleží. Buď v tom budeme úspešní, alebo nie.
istý čas ste stáli po boku Smeru. Prečo vám majú voliči teda veriť?
Práve pre to, ako som konal, správal sa a čo som po sebe zanechal. Výkladná skriňa Smeru bola vraj sociálna politika, teda zdravotníctvo a sociálne veci. Prečo museli siahnuť po človeku zvonka – po manažérovi, teda po mne? Pretože po dvoch vládach a prúseroch v zdravotníctve už neboli schopní a asi ani ochotní ponúknuť vlastnú politickú nomináciu zo svojich radov. Práve výsledky a to, čo som urobil ako minister zdravotníctva, je to, čo si myslím, že má byť v politike podstatné. Politik má byť zameraný na konkrétne výsledky a ciele. Pýtate sa ma, či je zlé, že som išiel do vlády, v ktorej som mohol spraviť niečo pozitívne? Keď som do tej vlády vstupoval, musel som si zhodnotiť, či je pre mňa prijateľné ísť do takej vlády, čo môžem zlepšiť a čo ma to bude stáť na reputácii. Bola tam aj Lucia Žitňanská, s ktorou som mal tieto debaty a jeden pre druhého sme si boli oporou a vnímaním toho, že to malo zmysel. Odišiel som, keď som nemohol realizovať zmeny, o ktorých som bol presvedčený, že sú potrebné. Keby som tam naopak ostal, tak by som takéto uvažovanie o otázke dôvery chápal. Treba ale sledovať fakty – čo som hovoril, ako som konal a čo som urobil. Za to ma môžu ľudia hodnotiť a kritizovať.kto vás v roku 2016 oslovil ako prvý?
Prvý mi to neoficiálne avizoval Robert Kaliňák, s ktorým som sa spoznal počas môjho pôsobenia na pošte. Ponuku som ale dostal priamo od Róberta Fica.BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.