v rozhovore sa dočítate:

• prečo považuje Orbánovo kresťanstvo za autentické
• čo si myslí o jeho vzťahu k utečencom 
• ako vníma Orbánove kroky proti médiám a univerzitám
• aký má názor na charizmatikov v Slovenskej politike

v Maďarsku a hlavne na Slovensku ste kazateľom jedinej štátom uznanej charizmaticko-letničnej cirkvi. Z tohto hnutia má časť verejnosti posledné mesiace strach, obávajú sa nástupu jeho prívržencov do vrcholových pozícii v štáte a vnášania religiozity do politiky. Akou ste vlastne cirkvou? 

Apoštolská cirkev je jedinou štátom uznaných cirkví na Slovensku letničného charakteru. Naša história na Slovensku siaha približne 115 rokov dozadu. Začiatkom 20. storočia vznikalo v Amerike prebudenecké, letničné hnutie, prúd duchovnej obrody v rámci niektorých štandardných cirkevných zborov. Centrom bol cirkevným zbor na Azusa Street v Los Angeles. Prostredníctvom služby niektorých veriacich, ktorí mali prepojenie na Slovensko a prežili skúsenosť s Duchom Svätým, čo my nazývame krst Duchom Svätým, v tom čase povstali prvé spoločenstvá, jednoduché vidiecke cirkevné zbory na Slovensku.

prečo iné kresťanské cirkvi prívlastok „charizmaticko-letničné“ nemajú?

Rozoznávame rímskokatolícke, ortodoxné a protestantské kresťanstvo. V rámci protestantizmu sa etabloval evanjelikálny prúd, kam sa na Slovensku radí napríklad Cirkev bratská. Aj naša cirkev sa pokladá za evanjelikálnu. Myslí sa ním tá časť protestantizmu, ktorá si dáva záležať na osobnom vzťahu s Bohom, na osobnej konverzii, osobnom obrátení sa k Bohu. Apoštolská cirkev je jedinou z nich, ktorá kladie dôraz na pôsobenie Ducha Svätého ako charizmatickú skúsenosť. Súčasťou krstu vo Svätom Duchu je hovorenie novými jazykmi a následne prejavovanie sa rôznych chariziem. Odráža sa to aj na spiritualite jednotlivcov, na tom, ako vyzerajú bohoslužby a na čo sú kladené dôrazy. Vychádza to aj z našej histórie, sme prepojení aj s inými letnično-charizmatickými cirkvami vo svete. Našou partnerskou cirkvou je Assemblies of God, čo je celosvetovo najväčšia letničná denominácia. Letnično-cahrizmatické kresťanstvo sa dnes pokladá za štvrtý prúd v kresťanstve s počtom vyše 600 miliónov veriacich.

na Slovensku rezonuje posledné mesiace problém politizácie kresťanstva, resp. obava z charizmatických kresťanov, vo vrcholovej politike. Ich najvýraznejšími tvárami sú tradične Branislav Škripek s Richardom Vašečkom. Neskôr sa k nim pridali exminister zdravotníctva Marek Krajčí a súčasný premiér Eduard Heger. Videá z ich zvláštnych modlitieb vyvolali od posmechu cez vlnu nepochopenia až obavu z nastoľovania teokracie. Ako vnímate túto hrozbu ako zástupca tohto kresťanského prúdu?   

Každá skupina, ktorá v niečo verí, sa snaží tým, čomu verí, transformovať svoje okolie. Ak je tam dobrý úmysel a keď to, v čo verí, je objektívne dobrá a správna vec, je táto transformácia pozitívna. Podobne ako iní, aj letnično-charizmatickí veriaci chcú priniesť svoje hodnoty okoliu, čo pokladám za úplne legitímne. Myslím, že sa z toho urobil strašiak, v posledných týždňoch sú letničiari vykresľovaní ako slobodomurári. Téma teokracie je zveličená a prirovnávaná k radikálnemu islamu. Asi treba povedať, že aj v letnično-charizmatickom hnutí existujú projekty alebo dôrazy, ktoré si reálne robia ambíciu presadiť evanjelium do každej sféry spoločnosti. Je otázne, do akej miery je to dobré. Ježiš povedal, že máme byť soľou a svetlom. Ak to vezmeme do dôsledkov, tak chceme, aby sa evanjelium dostalo do každého kúta. Z tohto uhla to má svoje miesto v transformácii spoločnosti. Problém je, ak sa z toho urobí politická agenda, ak evanjelium ide do úzadia a stáva sa iba nástrojom na spoločenskú transformáciu. My však sme povolaní k službe, k vodcovstvu službou. Preto nemám problém, ak sa na vplyvné miesto v spoločnosti dostáva úprimný charizmatický kresťan, ja to kvitujem. Sám ním som.