Je náš dôchodok pyramídová hra?

ako funguje náš dôchodkový systém?

Jozef Mihál: Náš dôchodkový systém je trojpilierový. Prvý pilier spočíva v priebežnom systéme. Platíme odvody do sociálnej poisťovne a z nich sociálna poisťovňa vypláca dôchodky súčasným dôchodcom. Druhý pilier funguje na Slovensku od roku 2006 a je postavený na tom, že časť odvodov si sporiteľ sporí na vlastnom dôchodkovom účte, z čoho bude mať ďalšiu časť dôchodku. Tretí pilier je doplnkový a taktiež funguje na systéme sporenia, v ktorom zamestnávateľ prispieva zamestnancom určitú sumu na dôchodok. Najdôležitejší je priebežný systém. Občan platí odvody vo výške 18 percent zo svojho vymeriavacieho základu. To platí pre zamestnancov aj živnostníkov. Jeden z problémov je, že sa skutočná sadzba vďaka prerozdeľovaniu odvodov v sociálnej poisťovni hýbe okolo 24 až 25 percent. To je suma, ktorá sa vyzbiera medzi platiacimi a prerozdeľuje sa súčasným dôchodcom. 

podľa slov Jozef Mihála to vyzerá, že prvý pilier nie je poistením, ale prietokovým ohrievačom.

Ján Tóth: Je to skôr prietokový ohrievač. Prvý pilier je založený na predpoklade, že sa budú rodiť deti a budú noví pracujúci, ktorí budú prispievať na dôchodky. Sú tam tri dôležité parametre. Prvým z nich je pomer dôchodkov voči priemerným mzdám. Treba si však uvedomiť, že dôchodky sa nezdaňujú. Medzinárodne to vyzerá, že je tento systém nadpriemerne štedrý k dôchodkom, pretože v iných krajinách sa zdaňujú aj dôchodky. Každý ale vie, že na Slovensku sú dôchodky nízke a mzdy sú ešte nižšie. Druhým parametrom je trvanie dôchodku. V tom sme tiež mierne nadštandardní. V porovnaní s inými krajinami strávime na dôchodku viac rokov. Tretí parameter je, ako sa to financuje, teda daňovo-odvodové zaťaženie. Aj  v tom sme okolo priemeru. Zaťaženie existujúcej generácie je väčšie ako priemer. 

demografia ukazuje, že sa nerodí dostatok detí. Je teda prvý pilier akousi Ponziho schémou, ktorá je neudržateľná?

JT: Problém je nielen to, že sa rodí menej detí, ale aj to, že žijeme dlhšie na dôchodku. Ak sa spravilo opatrenie, ktoré zafixovalo vek odchodu do dôchodku, tak v súčasnosti celý systém je drahší a tí, čo ho financujú, nepodporujú takýto nárast nákladov. Je to tak preto, lebo žijeme dlhšie, ako to bolo v minulosti. Zároveň systém nemusí závisieť iba od počtu detí a dá sa to riešiť migráciou. Zdá sa však, že ku nám nechodí veľa ľudí zvonku pracovať. Keď sme si počítali udržateľnosť dôchodkového systému, tak v roku 2018 vytváral do budúcnosti deficity, ktoré však boli zvládnuteľné. Vtedy fungoval automat veku odchodu do dôchodku, ktorý zaručoval, že dôchodcovia budú žiť v dôchodku približne rovnaký počet rokov v budúcnosti ako v súčasnosti. To preto, aby náklady do dôchodku nenarastali. Tie by sa zvyšovali, keby sa zvyšoval aj počet rokov ľudí na dôchodku vďaka dožívaniu sa vyššieho veku. Nemáme na to zdroje, ktoré by to podporili. Prvý zásah do udržateľnosti dôchodkov bol v roku 2019 v tom, že sa zafixoval vek. Ak je tu nejaký trend predlžovania dĺžky života, tak z toho vyplýva, že systém bude nákladovo explodovať. Zároveň sa schválili trináste dôchodky, čo je neštandardná vec. Takisto sa stanovila zvláštna valorizácia minimálneho dôchodku, kde sa hovorilo, že v budúcnosti bude mať takmer každý minimálny dôchodok, lebo bola nastavená tak štedro. Keď si zrátame všetky tieto náklady schválených opatrení, ktoré nastali do volieb, tak sme vypočítali, že do päťdesiat rokov bude systému chýbať tretina zdrojov. Taký systém sa nedá nazvať dlhodobo udržateľný. Keď nastúpila nová vláda, spravila dve opatrenia. Trinásty dôchodok znížila na polovicu a odstránila veľmi štedrú valorizáciu minimálnych dôchodkov. To pomohlo. Ale aj po týchto opatreniach chýba približne štvrtina zdrojov v systéme, čiže je naďalej neudržateľný.