po radosti z očkovania je Slovensko trochu v kŕči. Tešili sme sa, že ak na jeseň príde tretia vlna, že by už nemusela byť taká zlá... a teraz do toho vstúpila delta. Čo si o tom myslíte? 

Alexandra Bražinová: Nemáme sa čomu čudovať, nebola iná cesta, skôr či neskôr sme museli zachytiť prvý prípad a je pravdepodobné, že tých prípadov je tu viacero. Ja sa celkom divím, že až teraz sme ten prvý prípad zachytili. Ale je to pochopiteľné, robíme limitovaný počet testov, sekvenácia prebieha s určitým oneskorením.

Ivan Bošňák: Súhlasím s pani Bražinovou, málo testujeme a keď netestujete, ťažko niečo zistíte. Sme na 37. mieste v Európe v testovaní PCR testami. To sú pred nami prakticky všetci. Takže otázka nebola, či tu už delta je, ale koľko jej je. Ani toto nie je jeden prípad, ale viac. Pri slabom testovaní PCR testami nebudeme vedieť, kde sme. A je dosť jedno, že to nevieme teraz, keď je tu delta rádovo v jednotkách alebo v desiatkách. Problém bude, keď jej budú stovky alebo tisíce a delta rastie rýchlejšie ako alfa. Británia robí stotisíce testov denne, je desaťkrát väčšia ako my, tak my by sme mali robiť desaťtisíce testov denne, cestujúcich, hromadné podujatia, pacientov, ohniská. Teraz už len musíme sledovať, aké má delta reálne dopady, najlepšie podľa okresov, aby sme tušili, kde čo pripraviť a kde, naopak, do ničoho nezasahovať – do spoločenského, kultúrneho, školského života – lebo s deltou budú problémy iného charakteru ako v druhej vlne. Bude to súvisieť s jedným parametrom, a to je hospitalizovanosť, to sú príjmy – prítok pacientov a to, ako dlho v nemocnici zostanú.

ako je to s hospitalizovanosťou pri delta variante – v krajinách, kde už majú delty viac?

AB: Najviac údajov v rámci Európy je z Veľkej Británie, tam je delta variant najviac rozšírený. Okrem nárastu nových prípadov pozorujú aj nárast hospitalizácií. Nemáme ešte definitívne dôkazy o tom, či je delta nebezpečnejší variant v tom zmysle, že by spôsoboval viac závažných stavov, ale to, že v Británii pozorujú viac hospitalizácií, je logické. Z celej skupiny infikovaných je istá časť hospitalizovaných a malá časť zomiera. A čím je väčšia skupina infikovaných, tým je viac hospitalizácií, a to by platilo, aj keby delta variant nebol závažnejší ako doteraz prítomný variant. Vieme, že sa šíri medzi mladými ľuďmi a deťmi, lebo to je nezaočkovaná populácia, čiže šíri sa najmä medzi nezaočkovanými. Ale tieto deti a mladí infekciu ľahko prenesú aj na starších ľudí a to je tá kritická skupina, ktorá by nás mala znepokojovať, lebo títo ľudia s vyššou pravdepodobnosťou skončia v nemocnici, a keď príde k úmrtiam, tak najviac práve v tejto skupine.

IB: Vieme len o Británii a Portugalsku, lebo tam je delta masívnejšie prítomná, a tieto dve krajiny sa líšia, lebo do Británie delta prišla v máji a ak začiatkom mája jej mali tak 10 percent, teraz je to 95 percent. Do nemocníc chodilo v máji z infikovaných tak 6 percent. Odvtedy v Británii stúpla zaočkovanosť, myslím 14 dní po druhej dávke už je 40 percent, a dnes je hospitalizovanosť menej ako 3 percentá. Tie 3 percentá hospitalizovanosti, to je v Británii, kde je 95 percent ľudí nad 60 rokov zaočkovaných. Portugalsko má starších ľudí zaočkovaných na 99 percent, delta tam prišla trošku neskôr a nárasty v nemocniciach tam nie sú také silné ako v Británii. Portugalčania majú okolo 1 500 prípadov denne priemerne a stavy v nemocniciach stúpajú veľmi mierne. Ešte jedna vec je dôležitá – profil pacientov, keď už sú hospitalizovaní, je taký, že pri veľkej zaočkovanosti sa hospitalizovaný v priemere do 7 dní vie z nemocnice dostať. V Británii je v nemocniciach 1 600 pacientov. To nie je veľa, mali aj 40-tisíc. Vyzerá to, že pri 40-percentnej zaočkovanosti im chodí štyrikrát menej ľudí nad 60 rokov do nemocníc. To je významné, lebo dve tretiny ľudí, ktorých prijímali do nemocníc, bolo nad 60 rokov. A mať z takého počtu štyrikrát menej, to je veľká úľava. My sa potrebujeme dostať na úroveň zaočkovanosti, aká je v Británii.

dostaneme sa tam? Kedy?