keď si sa rozhodla nakrúcať film o Vladovi Ledeckom a dedine Spišský Hrhov, neobávala si, že to skončí ako oslavný dokument, ktorých je v RTVS požehnane? 

Samozrejme. Najprv som od neho potrebovala súhlas, no musela som určiť isté hranice. Spravili sme džentlmenskú dohodu, čo si veľmi vážim. Točím filmy len o tom, čo riešim v sebe a rozmýšľam, či to má zmysel aj pre iných. Povedala som mu, že idem robiť autorský film, do ktorého mi nemôže zasahovať, že neuvidí materiál, iba film, keď bude hotový. Môže mi povedať svoj názor, ale nemôže mi ho meniť. Súhlasil a naozaj to tak bolo. Bolo to ešte predtým, keď netušil že Kiska bude prezidentom a on pôjde do politiky. Tie ponuky dostával už skôr, ale odmietal ich. Keď začal tú od Kisku zvažovať, menila sa aj jeho pozícia vo filme. Projekt mal veľa problémov a nástrah, ale mám pocit, že sme si navzájom dôverovali. Aj keď sa mu nepáčilo, že som sa rozhodla ísť za niektorými ľuďmi, ktorých by si do filmu nepredstavoval, nikdy nič nepovedal. Áno, niektorí ľudia mi vyčítali, že mu robím kampaň  alebo oslavný portrét, ale ide o ľudí, ktorí ma nepoznajú. Bolo to ťažké. Aj na audiovizuálnom fonde som musela stále vysvetľovať, že nejde o žiadny oslavný portrét, hoci som mala v námete jasne napísané, že ide o portrét dediny. Zaujímalo ma, či mediálny obraz Spišského Hrhova je reálny. Ak je skutočne reálny a táto dedina naozaj funguje, je táto skúsenosť prenosná? Hľadala som odpoveď na otázku, v čom je jej tajomstvo. 

PRESSFOTO ASFK (1–2)Zábery z dokumentárneho filmu Vladislavy Šarkány To ta monarchia o dedine Špisský Hrhov a Vladovi Ledeckom.

povedala si, že točíš o veciach, ktoré si v sebe riešiš. Čo si tým myslela?

Snažím sa žiť, ako najlepšie viem. Hľadám seba a snažím sa pochopiť svet, ktorého som súčasťou. Je trochu patetické hovoriť o zmysle života a hľadaní dobra. Tieto slová sú vyprázdnené alebo zneužité.

ako to súvisí s tvojím filmom?

Som nešťastná z toho, ako to na Slovensku funguje, aké tu vládnu vzťahy. Zaujalo ma, že to niekde môže fungovať. Prišlo mi to takmer ako nemožné. Dúfala som, že niečo nájdem a myslím, že sa mi to podarilo. Neverím, že existujú iba drámy. Aj v najväčšej dráme sa skrýva niečo pekné, aj v najväčšej biede môže byť istá krása a niečo veľmi ľudské. Do Spišského Hrhova ma priviedlo aj to, že môžu spolu existovať bieli s Rómami, a že sa v tomto smere môžeme pohnúť ďalej.

spišský Hrhov je príkladom dediny, kde spolužitie majority a minority nejakým spôsobom funguje, ale na tvojom filme sa mi páči, že nejde o prechádzku ružovou záhradou. Je to problém, o ktorý sa treba stále starať. 

Áno. Chcela som ukázať, že Hrhov je dedina ako každá iná. Je to Slovensko v malom s prototypmi myslenia, no je niečím iná. Začalo tam fungovať niečo, lebo sa tam stretlo zopár ľudí, ktorí pochopili, že základom ľudského spolunažívania sú vzťahy. Väčšina z nich tam bola pred Vladom, ktorý na ich prácu nadviazal.