v rozhovore sa okrem iného dočítate aj:

• kedy vznikla snaha o vytlačenie súkromných zdravotných poisťovní,
• ako vznikol Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a prečo je dôležitý,
• čo treba spraviť, ak chceme zlepšiť slovenský model fungovania v zdravotníctve.

minimálne od zverejnenia programového vyhlásenia vlády prežívame isté dejà vu. Evergreenom posledných pätnástich rokov je téma zákazu zisku zdravotných poisťovní. Aké sú korene snáh o zakázanie zisku pre zdravotné poisťovne?

V roku 2006 s nástupom Smeru prišla antireforma, tak sme to spolu Rudolfom Zajacom nazvali. Smer svojou rétorikou a politikou schválené reformné zákony menil a postupne napádal na Ústavnom súde. Ale tam štyrikrát prehral. Prvé podanie na Ústavný súd sa týkalo dvadsať- a päťdesiatkorunových poplatkov u lekárov. Ústavný súd rozhodol, že tieto poplatky sú v súlade s Ústavou. Druhé podanie bolo o nároku pacienta a o tom, či môže byť nárok poistenca definovaný podzákonnými normami a aj tu ÚS rozhodol, že je to v poriadku. Zároveň ÚS rozhodol o tom, že zdravotné poisťovne môžu byť akciovými spoločnosťami. Napokon v roku 2011 rozhodol o tom, že zákaz zisku, ktorý Ficova vláda v roku 2007 schválila, je protiústavný.

to však nebola jediná aktivita Smeru, ktorým sa snažili deštruovať reformu zdravotníctva...

Smer sa snažil o zavedenie systému jednej poisťovne alebo o vytlačenie súkromných zdravotných poisťovní. Tieto snahy sa však netýkali len poisťovní, ale celkovo bol Smer zameraný  voči čomukoľvek súkromnému v zdravotníctve. Mal snahu o vytvorenie jednotného distribučného reťazca pre lieky, ktorý by bol štátny. Oddlžoval iba štátne nemocnice na úkor súkromných. Tendencia utláčať súkromný sektor v zdravotníctve je na Slovensku roky prítomná, napriek tomu, že slovenské zdravotníctvo je dnes charakteristické tým, že viac ako 90 percent subjektov na trhu sú súkromné subjekty. 

áno, snaha o vytlačenie súkromného sektora bola evidentná aj pri zdravotných poisťovniach.

Smer sa snažil protežovať VšZP a štátne zariadenia. Presadzoval model, v ktorom je ministerstvo zdravotníctva zodpovedné za tvorbu legislatívy, zároveň vlastní nemocnice a najväčšiu zdravotnú poisťovňu. Zároveň ministerstvo zdravotníctva ovládlo Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Tým pádom nastala zvláštna situácia. Štát na jednej stane tvorí legislatívu, na druhej strane vykonáva verejné zdravotné poistenie, poskytuje zdravotné služby a ešte na to celé dohliada. Ide o obrovský konflikt záujmov, ktorý  je potrebné odstrániť. 

spomínate rozhodnutie Ústavného súdu z roku 2011, ktorý rozhodol o tom, že zákaz zisku pre zdravotné poisťovne je protiústavný. V čom bola snaha o zákaz zisku protiústavná?

Podanie skupiny poslancov bolo komplexné a samotné rozhodnutie ÚS má 87 strán. Kľúčové body sú podľa mňa na strane 59 a 60. Ak by som to mal zhrnúť vlastnými slovami, tak ÚS súd hovorí, že vytvorený zisk je nedotknuteľný. Ja osobne vnímam toto rozhodnutie v širšom kontexte, lebo spôsob argumentácie je univerzálny a nevzťahuje sa tak len na zdravotné poisťovne, ale prenesene ho možno aplikovať na všetky hospodárske subjekty. Rozhodnutie ÚS preto nevnímam ako izolované len o len o zdravotných poisťovniach – podľa mňa je tu možné aplikovať analógiu, že v právnom a demokratickom štáte nie je možné, aby nejaká vláda svojím svojvoľným rozhodnutím siahla na zisk, ktorý podnikateľský subjekt svojou hospodárskou činnosťou dokázal vygenerovať.

mimoriadne dôležité pri reforme zdravotníctva bolo vytvorenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ako tento úrad vznikol a prečo bol dôležitý?

Predstavme si to ako futbalový zápas, kde Úrad pre dohľad je rozhodca a dohliada na to, či hráči na ihrisku hrajú podľa pravidiel. Ak vidí, že hráči pravidlá nedodržiavajú, tak odpíska faul a hráčovi dá žltú alebo červenú kartu. To je úloha Úradu, byť nezávislým arbitrom. Kľúčové zároveň je, aby všetky tri funkcie v zdravotnom systéme boli oddelené. 

„Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou však nevznikol na to, aby zákony tvoril, ale aby kontroloval ich dodržiavanie.“

ktoré funkcie?

Normotvorná, výkonná a dohľad. Oddelená má byť funkcia tvorby pravidiel, ergo ministerstvo zdravotníctva od jednotlivých hráčov na zdravotníckom trhu a tí od úradu. Práve tu vidíme veľký konflikt záujmov v tom, že štát by nemal mať svoju poisťovňu či zdravotnícke zariadenie, lebo môže samému sebe určovať pravidlá hry tým, že tvorí zákony sám pre seba. Ukázalo sa to napríklad vtedy, keď bola VšZP existenčne ohrozená a veľmi narýchlo sa prijímali zákony len preto, aby bola zachránená. Úrad sme skonštruovali ako nezávislý a jeho predseda mal päťročné funkčné obdobie a bolo možné ho odvolať len v nevyhnutných prípadoch ako smrť, právna nespôsobilosť či úmyselný trestný čin.

aké poistky ste do zákona dali, aby Úrad pre dohľad ostal nezávislou inštitúciou? 

Mysleli sme si, že zákon je napísaný dobre. No Smer urobil takú zmenu zákona, že predseda Úradu sa stal podriadeným ministrovi zdravotníctva. Úrad tým stratil obrovskú mieru nezávislosti, čo sme videli napríklad pri rozhodnutiach o VšZP alebo pri iných udalostiach.