keď robíme tento rozhovor, v Bratislave beží protestná akcia tentoraz pred sídlom prezidentky. Protestujúci ju nenávidia za to, že podpísala zákon o očkovaných a testovaných. Je to zvláštne vyvrcholenie obdobia korony, ale aj vzťahov v politike a verejnom živote. Presadila sa nenávisť v rôznych formách. Keď sme v osemdesiatom deviatom snívali, chceli sme žiť tak, že budeme mať rôzne názory, ale budeme spolu. No zostala nám len vzájomná podozrievavosť, útoky, ohováranie. Je to dôsledok koronakrízy?

Ja tú skupinu, ktorej reprezentanti momentálne robia protesty v Bratislave, nevidím ako homogénnu. Podľa mojich vedomostí sa dá rozdeliť minimálne do troch skupín. Najväčšia skupina, ale aj najtichšia, je pritom tá, ktorá sa naozaj bojí. To sú však ľudia, ktorí nejdú na námestie, ale spája ich to, že majú veľký strach a neistotu.

myslíš strach z očkovania?

Strach z očkovania, strach z nejakej choroby, že sa im niečo stane. Ja mám dosť veľa pacientov, ktorí prichádzajú s plačom a referujú o tom, čo prežívajú, aké správy dostávajú z určitých internetových portálov. S touto skupinou je možnosť sa baviť na celkom ľudskej úrovni. V prvom rade jej treba dať jasne najavo, že chápeme tento strach, že nám to nie je cudzie, že poznáme ten pocit, že všetci máme občas strach, a že tá neistota sa týka aj nás – myslím neistota posledného roka a pol. Negatívne emócie voči tejto skupine nie sú namieste. S touto skupinou sa dá hovoriť, sadnúť si, či už jednotlivci alebo v malých rodinných skupinách a vysvetľovať. V prvom rade treba akceptovať, že strach je normálna ľudská vec.

aká je druhá skupina?

Tá je na druhom póle a pravdepodobne je najmenšia. To sú tí lídri, ktorí objavili, že z udalostí, ktoré prebiehajú osemnásť mesiacov, sa im núka vynikajúca možnosť: Je tu pre nich vhodný nepriateľ. Preto šíria, že z pandémie má istá časť ľudí či firiem profit. A práve voči týmto, ktorí údajne profitujú, môžu zhromažďovať ľudí, homogenizovať ľudí, aby sa spojili. Ak sú dostatočne hlasní a sofistikovaní, pomáha to ich politickej strane. Ľudí z tejto skupiny vidíme najčastejšie v médiách. S touto skupinou nemáme nijakú šancu. Oni sa totiž už desiatky rokov nemenia, pre nich je vždy prínos, že existuje neistota, negatívne emócie. Z toho žijú, napokon, negatívne emócie sa dajú nesmierne dobre využiť.

dá sa žiť politický život z negatívnej emócie a byť spokojný?

Samozrejme. Hitler a Stalin neboli spokojní? Stačí k tomu psychopatická osobnosť. Nerád to hovorím, stále ma kritizujú, že by som mal s tou psychopatiou byť opatrný, ale myslím si, že Stalina a Hitlera môžeme pokojne označiť za ťažkých psychopatov bez toho, aby sme ich osobne stretli. A ťažkí psychopati sú dnes aj na Slovensku. Nemajú so šírením negativity žiadny problém, lebo ich charakterizuje maximálny egoizmus, nezaujíma ich svet ani to, kto sa trápi, kto sa ako má. Zaujíma ich len vlastné ja. Majú v sebe silné narcistické prvky.