očakávala sa tu istá daňová reforma a vieme o nej pár vecí, ktoré unikli na verejnosť. Aký na ne máte názor?

Musíme vychádzať z toho, že programové vyhlásenie vlády naznačovalo daňovú reformu. Je tam zámer nezvyšovať daňovo-odvodové zaťaženie, presunúť záťaž z nepriamych daní na priame, znížiť zaťaženie nízkopríjmových ale je tam aj zavedenie daňovo-odvodového paušálu pre živnostníkov. V uniknutom návrhu sa mala radikálne zvýšiť DPH (nepriame zdanenie), mierne zvýšiť zdanenie zamestnancov s priemernou mzdou, ale aj  dve zásadné veci: Zvýšilo by sa zdanenie kapitálových výnosov a úrokových výnosov a mala sa zaviesť zásadná zmena v zdaňovaní živnostníkov. A bolo tam aj zníženie sadzby dane z príjmov právnických osôb o 1 %. Nebolo to však ako celok prezentované ako reformný zámer. Naopak, Minister Matovič reformnú neistotu ešte zvýšil, keď 100-eurový daňový bonus z uniknutého návrhu šmahom tromfol 200 eurovým prídavkom na dieťa.

dvesto eur na dieťa?

Mesačne.

zrejme tam vznikla rozpočtová diera?

Vytvorilo to obrovskú dieru. Dnes prídavky na dieťa stoja tristotridsať miliónov eur a nová dávka by bola sedemkrát vyššia. To by sme sa dostali na nejaké dve miliardy eur.

boli tam nejaké mechanizmy, ktoré by zabezpečili vyrovnaný rozpočet?

Chýbala základná kvantifikácia dopadov, uniknutý materiál bol skôr ideovým zámerom, nie analýzou dopadov. Tá reforma nemala slúžiť na krytie výdavkov na rodinné prídavky.

ten prídavok bol iba dodatočne prilepený k reforme?

Bol tam prilepený vzhľadom na aktuálnu mediálnu debatu.

čiže populistický ťah Igora Matoviča?

No, bol to jeho návrh, ktorý by mal výrazné dopady na štátne financie.

niekto povie, čo je zlé na tom, že štát dáva čo najviac na prídavky na deti. Verejnosť má pocit, že si také niečo zaslúži. A čo na to povie odborník?

Treba si uvedomiť, že človek s priemernou mzdou zaplatí na dani z príjmu fyzických osôb mesačne 120 eur, pokiaľ nemá deti. Takže na jeden prídavok na dieťa by sa minula daň z príjmov fyzickej osoby od dvoch ľudí. A to ešte riešime aj ostatné výdavky štátu. Teda človek s priemernou mzdou zaplatí aj iné dane, tá ilustrácia má zobraziť, že hodnota prídavku ako dávky je veľmi vysoká. A nebol by platený z toho, že by štát efektívnejšie hospodáril. To totiž štát nejako zmeniť nevie, ak má raz 430-tisíc štátnych zamestnancov, tak to bude stáť na mzdách 10 miliárd eur a lacnejší toaletný papier na tom nič nezmení. Toto by štát musel platiť z vyšších daní.

Boris Németh

čo by to spôsobilo?

Že tí istí rodičia, ktorí dostanú vyššie prídavky, by platili vyššie dane, napríklad vyššiu DPH, o ktorej sa tiež v tom uniknutom návrhu hovorilo.

plus, tú by platili aj bezdetní.

Isteže, platili by ju všetci.

akokoľvek na to pozerám, nezdá sa mi to veľmi fér...

Najväčší problém týchto ad hoc návrhov je, že im na Slovensku nepredchádza diskusia o tom, čo tu máme. Nehovorí sa o tom, že ak sa u nás dvaja rodičia s priemernou mzdou rozhodnú mať dve deti, tak počas prvých piatich rokov dostanú viac ako 60-tisíc eur na dávkach, daňových úľavách a transferoch od štátu. Ani o tom, že Slovensko patrí k hŕstke krajín, ktoré platia prídavok aj na dospelých, pokiaľ je tzv. dieťa na vysokej škole, pritom množstvo študentov má vlastný príjem. Poskytujeme prídavok na dieťa na 26-ročných dospelých ľudí .

na čo taký prídavok vôbec slúži?

Prídavok na deti má funkciu príspevku na výdavky ďalšej nezaopatrenej osoby v domácnosti. Popritom existuje aj daňový bonus v podobnej výške a ten začali politici zvyšovať rýchlejšie, pretože sa týka len rodičov s príjmami, a teda naň mnoho rómskych rodín nemá nárok. Bonus je už dvakrát vyšší ako prídavok. Takže dvomi dávkami podporujeme to isté a nepýtame sa, či to tí ľudia potrebujú, alebo nie. Lebo tieto dve dávky nie sú príjmovo testované. 

čo to znamená?

Znamená to to, že aj človek, ktorý má na Slovensku nadštandardný príjem, dostáva dávku, a to zjavne nie je efektívne a solidárne. Napríklad v ČR nezíska nárok na prídavok na dieťa viac ako polovica rodín. Z titulu vysokého príjmu.

vráťme sa k daňovej reforme. Predpokladáte, že bude, alebo nie?

To je zaujímavá otázka, pretože keď si človek prečíta návrh aktuálnej zmeny Zákona o sociálnom poistení, ten odkazuje na pripravovanú daňovo-odvodovú reformu. Akoby počítal s tým, že nejaká daňovo-odvodová reforma bude. Teraz sa dozvedáme, že asi nebude. Posledný rok nás ale naučil, že jedna tlačovka nič neznamená. Daňovo-odvodová reforma prísť môže, iba je otázka, ako bude významná a aký bude mať dopad. Lebo môže byť aj relatívne malá, ale môže byť aj zásadná. Otázka, či bude, alebo nie, je na politológa s vizionárskymi schopnosťami, pretože ak sa koalícia nedohodne, tak nebude.

zatiaľ to asi skôr vyzerá, že nebude, lebo napríklad ak sa v nej počíta so zvyšovaním DPH, tak asi strana SaS by bola proti...

No tu je zásadná otázka, čo si od tej daňovo-odvodovej reformy sľubujeme, pretože daňovo-odvodové zaťaženie práce na Slovensku je relatívne vysoké a Slovensko zároveň čelí vysokému deficitu. Niekto by mohol povedať, že cieľom reformy by malo byť v blízkej dobe anulovať deficit. Ale to by asi znamenalo zvyšovať daňovo-odvodové zaťaženie. A či sa to niekomu páči, alebo nie, tá najväčšia báza na zdanenie sú mzdy. Nie je to náhoda, že celý vyspelý svet sa spolieha na vysoké zdanenie alebo zodvodnenie miezd. Buď to robí vysokými odvodmi, alebo to robí vysokou DPH a vysokou daňou z príjmu ako napríklad v Dánsku. A jednoducho zamestnanec so mzdovým príjmom je, pejoratívne povedané, dojnou kravou štátu – lebo platí zo mzdy viac ako 36 percent na odvodoch a k tomu ešte daň z príjmov, a zamestnanec potom platí aj DPH a spotrebné dane, z ktorých sa potom financujú starobné dôchodky, zdravotníctvo a všetky ostatné verejné služby. 

No a aby som sa vrátil k tomu pôvodnému argumentu, nie je jednoduché získať dosť zdrojov na vyrovnanie deficitu, ktoré by nepochádzali zo zdanenia miezd. Na tom je totiž postavený koncept sociálneho štátu. Ja si, naopak, myslím, že keby bola vláda dostatočne odvážna, tak by sa snažila znižovaním verejných výdavkov vytvoriť priestor, aby mohla daňovo-odvodové zaťaženie znížiť. Keby sa jej to podarilo – a to nebude nijaké dramatické zníženie, ak zamestnanec platí na odvodoch 36 percent mzdy, tak sa to podarí znížiť nie na 28, ale možno a 33 –, prospelo by to ekonomike, lebo by ľudia mali viac voľných zdrojov a mohli by ich využiť na to, čo chcú, a nie na to, čo si vymyslia politici.

a čo tak znížiť dane, znížiť odvody a čakať, či ten výber daní nebude vyšší?

Nejaký dynamický efekt tohto typu môže nastať, ale iste nebude taký veľký, aby nás vyliečil z deficitu. Ideálne by bolo pozrieť sa do výdavkov, lebo tam máme veľa zbytočných položiek – napríklad to financovanie prídavkov na deti pre všetkých. A v tých výdavkoch znižovať deficit. Aj dnes sú na Slovensku desaťtisíce voľných pracovných miest. A kto chce pracovať, väčšinou pracuje, s výnimkou odľahlých regiónov. Nemôžeme od tejto reformy čakať, že výrazne zvýši ochotu ľudí pracovať, keď zamestnávatelia už dnes bojujú s nedostatkom ľudí. My vnímame skôr problém v tom, že už teraz je veľký rozdiel medzi minimálnou mzdou a dávkou v hmotnej núdzi. Aj tí ľudia, ktorí sú na dávke v hmotnej núdzi, vedia, že pri minimálnej čistej mzde, ktorá je 500 eur, budú mať iný štandard ako pri dávke v hmotnej núdzi za 120 aleb 180 eur. No oni si prácu nájsť nevedia, lebo pracovné miesta pre nich chýbajú kvôli vysokej minimálnej mzde.

ako by teda malo vyzerať ideálne riešenie, ak si odmyslíme dohadovanie politikov?

Ideálne riešenie je ktorýmkoľvek spôsobom znižovať daňové zaťaženie. A z pohľadu ekonomického rastu ťažko povedať, zníženie ktorej dane viac pomôže. Sadzbu dane z príjmu právnických osôb máme najvyššiu v regióne, to nie je dobrá marketingová značka pre Slovensko, takže zníženie tejto sadzby by mohlo byť pri propagácii daňovej reformy prvé. No ešte lepšie by bolo zavedenie estónskej dane, ktorá zdaňuje zisky len pri ich výplate z firmy v podobe dividend. To by sme boli prvou krajinou v Strednej Európe, ktorá by to mala.