v bratislavských uliciach a pred vládnymi budovami sme opakovane svedkami agresívnych protestov demonštrantov odmietajúcich očkovanie, vládu, prezidentku, NATO a EÚ, akoby všetko v jednom balíku nespokojnosti a odporu voči všetkému a všetkým. Čo charakterizuje tieto konflikty?
Strach, úzkosť a neistota. I keď strach je jednou z dôležitých emócií, ktorá nám pomáha prežiť. Úzkosť, ak je dlhodobá, je pre nás nebezpečnejšia, lebo strácame slobodu myslenia a správania. Sme svedkami agresívnych protestov s mixom požiadaviek a heterogénnou skupinou protestujúcich. Mnohokrát sú to osoby, ktoré vyvolávajú alebo majú zvýšenú tendenciu vyvolať konflikt. Sú to ľudia, ktorí sú veľmi ťažko ovládateľní, citovo labilní, reagujú výbušne, impulzívne. Nevedia ovládať svoje city, emócie a preto ani nevedia vyhodnotiť svoje správanie alebo konanie. Určitú skupinu účastníkov protestov tvoria aj ľudia, ktorí očakávajú senzáciu alebo provokáciu.
od vajíčok, horčice a kečupu, ktorými ohadzovali budovu Národnej rady SR, prešli demonštranti k útokom aj na bežných okoloidúcich ľudí a blokádu križovatiek. Čím si vysvetľujete túto zmenu správania a prenesenie agresivity na ľudí, ktorí s problémami demonštrantov nemajú absolútne nič spoločné?
Podstatou agresívneho správania je bezohľadné presadzovanie sa na úkor iných. Agresívny človek nerešpektuje práva iných ľudí a pokúša sa do konfliktu vtiahnuť aj ostatných. Čím má dav viac účastníkov, tým cíti väčšiu silu a legitimitu a tak aj prejavy zúčastnených ako násilie, zastrašovanie, krik a nadávky na okoloidúcich sú odvážnejšie.
to, že súčasťou demonštrácií nie sú len antivaxeri, ale aj ľudia celkovo nespokojní s vládou alebo prozápadnou orientáciou Slovenska naznačuje, že ide pravdepodobne o zmes frustrovaných nespokojných ľudí, ktorých spojilo odmietanie vakcinácie, resp. obava z povinného očkovania. Dá sa vôbec s takýmto nehomogénnym zoskupením viesť konštruktívny dialóg smerujúci k utlmeniu napätia?
Od diskutujúcich sa očakáva konštruktívna diskusia rešpektujúca názor ostatných. Domnievam sa, že aj nehomogénne zoskupenie dokáže viesť dialóg. Zaujímavé by bolo zistiť, prečo ľudia začali byť frustrovaní, z čoho začali prežívať sklamanie? Aká bola pre nich tá prekážka, ktorá im znemožnila naplniť ich cieľ? Frustrácia je psychický stav, človek, ktorý je frustrovaný, degeneruje svoje správanie. Účastníci demonštrácií vnímajú okolo seba rôzne frustrátory v podobe zákazov, príkazov a pod. Spojili ich rôzne hoaxy, ktoré sa šíria sociálnymi sieťami ako zaručené pravdivé informácie.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.