zdá sa, že politici neraz akoby čakali, ktoré témy im predhodí verejnosť a tých sa chytia, aby boli úspešní, aj keď sú banálne. Stráca politika reálny obsah?

Nie, nie sme v úplne bezobsažnej dobe, aj keď sa to môže zdať. Keď študujeme dejiny, doba bola vždy taká, že v politike vždy boli zásadné témy. Nie vždy civilizačné témy, nie vždy veľký obsah typu, či budeme mať demokraciu alebo nie, ale prázdno tam nikdy nebolo.

kto začal s vládnutím podľa prieskumov verejnej mienky? V USA sa toto hovorilo o Billovi Clintonovi...

Nezačal s tým on, prieskumy sú tu minimálne sto rokov. Gallup prieskumy o motivácii voliča začal niekedy v 30. rokoch minulého storočia. Prvý, kto si kampaňovo objednal prieskum, podľa ktorého vtedy rámcoval posolstvá pre svojich voličov, bol Franklin Delano Roosevelt. Mám v knižnici takú malú učebnicu od dekana Harvardskej univerzity, pána Lawrencea Lovella, v češtine vyšla pod názvom Veřejné mínění a lidová vláda, český preklad vyšiel v roku 1919. Dosť dobre popisuje výskumy verejnej mienky ako nástroj robenia politiky. Takže už vtedy to akademická obec považovala za vhodný nástroj, ako naplniť dopyt verejnosti po verejných politikách. Faktom je, že roky sa v politickej praxi veľmi nepriznávalo, že by si strany a kandidáti podľa nejakého prieskumu nastavovali tón posolstva, rámec a  spôsob, ako budú svoj príbeh tvoriť a komunikovať voličom. Toto sa začalo priznávať až niekedy v 80. rokoch.

prečo práve vtedy?

Pripisujem to nástupu 24-hodinového mediálneho cyklu, keď sa už politike nedalo vyhnúť. Dovtedy bol človek čitateľom nejakých novín, divákom nejakej televízie s nejakým politickým názorom. Z toho sa však dalo vystúpiť, človek nemusel politiku vnímať stále. Ale CNN ako prvá televízia prišla v 80. rokoch s 24-hodinovým mediálnym cyklom. Odvtedy sa viac vníma aj to, podľa čoho sa politici rozhodujú.