v rozhovore sa okrem iného dočítate aj:

• o tom, v akom štádiu je reforma daní a odvodov,
• o tom, ako by sa malo zmeniť daňovo-odvodové zaťaženie pre SZČO,
• či je na stole návrh na 25-percentnú DPH, 
• o tom, čo stojí v ceste pred ďalšími reformami.

pred voľbami a tesne po nich sa na chvíľu objavila nádej, že táto vláda bude reformná. Dnes to tak vôbec nevyzerá – o dokopy žiadnych zásadných reformách nepočujeme. Výnimkou by mohol byť rezort financií, ktorý (ešte počas pôsobenia dnes už predsedu vlády Hegera) avizoval, že pripravuje daňovo-odvodovú reformu. Budeme mať daňovo-odvodovú reformu?

Táto vláda reformy robí, no predovšetkým tie, ktoré sa týkajú spravodlivosti. Žiaľ, na poli ekonomiky a financií žiadna významnejšia reforma presadená nebola. Musím priznať, že i ja som skeptický ohľadom toho, či sa do konca volebného obdobia nejaká reforma podarí presadiť.

z ekonomického pohľadu je kľúčové ministerstvo financií a ministerstvo sociálnych vecí a rodiny. Vyzerá to, že u ministra Krajniaka sa niečo deje, no na ministerstve financií je ticho, možno i preto, že sa stal ministrom Igor Matovič. Od Eduarda Hegera i Igora Matoviča sme však počuli, že reforma daní a odvodov je pripravená. V akom štádiu teda táto reforma je? Našla sa politická vôľa a odvaha na jej presadenie alebo ministri doteraz fabulovali a reformu nemáme pripravenú vôbec?

Už od minulého roka som spolupracoval ako poradca ministra financií. V zásade platí, že dnes existuje minimálne niekoľko alternatív či modelov reformy. Osobne sa však domnievam, že hlavným problémom tejto reformy nie je, že by sme nemali odvahu alebo by sme tápali v tom, čo je potrebné urobiť. Chýba však zhoda medzi politickými stranami a vôľa urobiť reformu.

„Jednou z nevýhod súčasného daňového systému je, že v ňom panuje veľká nespravodlivosť vo výške daní.“

čo bolo jadro daňovo-odvodovej reformy, ktorú ste chceli presadiť ako poradcovia či IFP?

Nie som hovorcom ani ministra financií, ani IFP, takže budem hovoriť len za seba a stranu Za ľudí. Prioritou daňovo-odvodovej reformy bolo zvýšiť ekonomický rast, čo znamená zvýšenie atraktivity Slovenska pre investorov, investície a zamestnávanie. Ide (v korektných prípadoch) o zníženie daní a odvodov a vyrovnanie priepastných rozdielov medzi rôznymi formami ekonomickej aktivity.

v preklade sa teda bavíme o zvýšení daní a odvodov pre živnostníkov?

Nie nevyhnutne. Reformu sme písali tak, aby sme hľadali cestičku ako celkové dane znížiť, nie zvýšiť. V prvom rade chceme dane znížiť a následne hľadáme spôsoby, ako na to nájsť zdroje. 

Jednou z nevýhod súčasného daňového systému je, že v ňom panuje veľká nespravodlivosť vo výške daní, ktorú ekonomicky aktívna osoba platí na základe toho, akú si zvolí právnu formu. Zmenšenie týchto rozdielov je dôležité opatrenie, no nemalo by byť jediné.

hovoríte teda o vyrovnávaní daňovo-odvodového zaťaženia medzi SZČO, zamestnancami a majiteľmi s. r. o.?

Zjednodušene povedané áno.

vyrovnávanie daňovo-odvodového zaťaženia v praxi môže znamenať len dva varianty. Prvým je, že zamestnancom znížite dane a odvody a, naopak, podnikateľom a SZČO ich zvýšite.

Pri SZČO neexistuje jednoduchá formulka, ako tento problém vyriešiť.

a máme vôbec problém?

Istý problém existuje. Ak máme veľmi veľké rozdiely pri zdaňovaní rôznych foriem ekonomickej aktivity, tak to motivuje ľudí k tomu, aby svoju závislú prácu kamuflovali ako podnikanie a štát tak prichádza o daňové príjmy, a je to aj nespravodlivé. Ak sa pozrieme na príjmy, tak podnikatelia bývajú o niečo bohatší ako zamestnanci. Nepovažujem za spravodlivé, aby ľudia, ktorí sú bohatší, platili rádovo nižšie dane. Na tom by mohla existovať zhoda naprieč politickým spektrom. Rozdiely treba vyrovnať. 

BORIS NÉMETH

U SZČO je to komplikovanejšie, keďže veľmi záleží na tom, akou formou SZČO účtuje. Ak využíva podvojné účtovníctvo, tak sa nedá hovoriť o tom, že by mal daňovú záťaž enormne nižšiu ako má napríklad zamestnanec. Naopak, tá záťaž je porovnateľná a problém nastáva pri SZČO, ktorí využívajú paušálne výdavky, ktoré znamenajú, že SZČO si môže odpísať 60 % svojich príjmov. Tento nástroj bol zavedený v rámci reformy v roku 2004 a mal nahrádzať paušálnu daň. Cieľom týchto daňových výdavkov je, aby SZČO nemuseli viesť účtovníctvo, čo by im spôsobovalo náklady. Na druhej strane sa to dá zneužiť najmä pri profesiách, ktoré reálne žiadne náklady nemajú, ide o konzultantov a podobne, ktorí pracujú len na PC.

ako by sa teda podľa vás malo zmeniť daňovo-odvodové zaťaženie SZČO?

Nie je reálne ani žiaduce, aby zamestnanci, majitelia firiem a živnostníci platili úplne rovnaké odvody. Myslím si ale, že by sa mohli urobiť kroky na zmiernenie priepastných rozdielov medzi rôznymi formami práce. Navyše, niektoré kroky by mohli byť i v prospech živnostníkov. Ak si dnes niekto založí živnosť, tak prvý rok neplatí sociálne poistenie, čo však v konečnom dôsledku znamená, že sa ľuďom tento rok nezapočítava do dôchodku. Dalo by sa teda uvažovať nad tým, že by si živnostníci hneď od prvého roka platili sociálne odvody. Je možné zamyslieť sa i nad úpravou výšky paušálnych výdavkov, no jednoznačne ich nechcem zrušiť. Strana Za ľudí nepodporuje, aby sme živnostníkom radikálne zvýšili dane a odvody a navyše považujem za scestné, aby sa celá diskusia točila len okolo živnostníkov. Prišli sme s vlastným návrhom, ktorého cieľom je zvýšiť atraktivitu Slovenska pre investorov a presne o tom by mala byť daňová reforma na Slovensku.

„Hlavným problémom, prečo sa reforma s vysokou pravdepodobnosťou nerealizuje, je konflikt medzi SaS a OĽaNO.“

prvý zle zapnutý gombík, ktorý možno nadobro pochoval daňovo-odvodovú reformu, bola tlačovka Igora Matoviča, ktorej lajtmotívom bolo, že živnostníci sú akísi nečestní čierni pasažieri, ktorí neplatia štátu toľko, koľko by mali. Keď ste sledovali túto tlačovku, aký ste mali pocit?