v rozhovore sa okrem iného dočítate: 

• prečo medici nechcú študovať všeobecné lekárstvo,
• v čom majú všeobecní lekári malé kompetencie,
• na čo potrebujú všeobecní lekári druhú sestru,
• ako môžu zdravotné poisťovne pomôcť všeobecným lekárom.

v posledných týždňoch počúvame z ministerstva zdravotníctva to, že chcú realizovať komplexnú reformu zdravotníctva, ktorej súčasťou má byť i reforma všeobecného lekárstva. Čo je najpálčivejší problém v odbore všeobecného lekárstva?

Najpálčivejšie problémy sú tri. Tým najväčším problémom je veková štruktúra všeobecných lekárov. Priemerný vek všeobecného lekára je takmer šesťdesiat rokov a výnimkami nie sú ani lekári, ktorí majú sedemdesiat či viac rokov. Niekto je v sedemdesiatke vitálny a sleduje nové trendy, no nedá sa to povedať paušálne. Druhý problém predstavuje nedostatok všeobecných lekárov. Na Slovensku máme regióny, kde na jedného lekára pripadá viac ako tritisíc pacientov a perspektíva je zlá, pretože mladí lekári nepribúdajú, naopak, je ich ako šafranu. Vo všeobecnosti nemajú medici záujem študovať všeobecné lekárstvo, preto sa situácia v najbližších rokoch s vysokou pravdepodobnosťou nezlepší. Tretím problémom sú kompetencie všeobecných lekárov. Mladí lekári si nevyberajú odbor všeobecného lekárstva, lebo všeobecní lekári majú nedostatočné kompetencie, čo im pri liečbe pacientov zväzuje ruky.

v čom majú všeobecní lekári zviazané ruky?

Stretávam sa s kolegami na konferenciách a viem porovnať situáciu na Slovensku a v zahraničí. Všeobecní lekári majú malé kompetencie, no musím povedať, že situácia sa v posledných rokoch zlepšuje. Pred niekoľkými rokmi sme sa nemohli starať o pacientov s vysokým krvným tlakom alebo s vysokým cholesterolom a všetkých týchto pacientov sme museli posielať k špecialistom. Dnes máme možnosti komplexnej starostlivosti o pacienta. Máme napríklad hradené EKG vyšetrenia, čo sme ešte pred desiatimi rokmi nemali, máme poisťovňami hradené predoperačné vyšetrenia, ako aj dispenzárne prehliadky chronicky chorých pacientov. Zatiaľ sú to síce len výkony v súvislosti s vysokým krvným tlakom a s vysokým cholesterolom, no i to je zlepšenie oproti situácii spred niekoľkých rokov. Uvažuje sa nad rozšírením kompetencií, napríklad o starostlivosť o pacientov s obezitou alebo prediabetom, teda o pacientov, ktorí sú na hranici cukrovky. 

„Ak ostane kapitácia pre všeobecných lekárov rovnaká, nehľadiac na to, či má všeobecný lekár jednu, alebo tri sestry, tak sa odpor voči novým kompetenciám nezmení.“

Perspektíva je, aby sme sa v budúcnosti starali aj o pacientov so samotným diabetom, ak ukážeme, že sa dokážeme efektívne postarať o pacientov s prediabetom. Podľa mojich informácií sa pripravuje i rozšírenie kompetencií všeobecných lekárov pri starostlivosti o pacientov s ochorením štítnej žľazy. Títo pacienti dnes musia chodiť k endokrinológovi a čakacie doby na vyšetrenie u týchto špecialistov sa predlžujú. Myslím si teda, že je rozumným riešením posilnenie kompetencií všeobecných lekárov, čím zároveň odbremeníme špecialistov. 

vy osobne by ste posilnenie kompetencií všeobecných lekárov preferovali?

Som lekár, ktorý chce mať kompetencie a chce sa o svojich pacientov starať komplexne, namiesto rozposielania ich k špecialistom. V praxi neexistuje, že jeden pacient má hypertenziu, ďalší pacient má diabetes a tretí pacient má chorú štítnu žľazu. Naopak, väčšina pacientov má kombináciu týchto ochorení. Doteraz museli títo pacienti navštevovať viacero ambulancií, no ak by sa kompetencie všeobecných lekárov posilnili, tak by pacienti dostávali komplexnú zdravotnú starostlivosť pod jednou strechou u všeobecného lekára.

Boris Németh

takže sa na rozlúsknutí kompetenčných sporov pracuje?

Ukazuje sa, že tieto kompetencie reálne prejdú na všeobecných lekárov. Avšak je samozrejmé, že sa najskôr musí vypracovať štandardný diagnostický a terapeutický postup. Je to zdĺhavý proces a zvyčajne aj „boj“ o kompetencie so špecialistami, predovšetkým s diabetológmi.

boj o kompetencie teda reálne prebieha a prebiehal?  

Bol to boj, pretože diabetológovia mali pocit, že prídu o prácu. Opak je však pravdou. Ak budú všeobecní lekári vyhľadávať pacientov s prediabetom a diabetom, tak im práce pribudne. Navyše, stúpa počet diabetikov a celosvetovo sa hovorí aj o pandémii diabetu a pandémii obezity.

 

všeobecní lekári majú však často pomerne vysokú kapitáciu (red. poznámka – počet pacientov v jednej ordinácii), niekedy i viac ako 3-tisíc pacientov. Dokázali by teda všeobecní lekári prebrať na seba ešte viac kompetencií?

V súčasnej situácii sa napríklad v našej ambulancii dokážeme kvalitne postarať o 3-tisíc pacientov, no ak by nám pribudli kompetencie a nezvýšili by sme počet sestier v ordináciách, tak tieto kompetencie nebudeme môcť prijať. Ak však budú tieto nové kompetencie všeobecných lekárov hradené zdravotnými poisťovňami, tak si budeme môcť dovoliť najať ďalšieho člena tímu a v ordinácii budú napríklad pracovať dve zdravotné sestry.

model jeden lekár a jedna sestra je vo vyspelom svete prekonaný?

Iná cesta ako pracovať v tíme neexistuje. Ľudia majú viac ochorení naraz a navyše sa zvyšuje priemerný vek pacientov, čo znamená, že všeobecný lekár má čoraz viac práce. Náš kmeň pacientov, a nielen v mojej ordinácii, starne. Vidíme, čo sa deje vo Veľkej Británii či Holandsku, kde je práca v tíme úplným základom práce všeobecného lekára. Nedávno som bola v Rakúsku, kde ordinácia funguje tak, že v nej je jeden lekár, dve sestry, asistentka a navyše ešte jeden administratívny pracovník. Majú rozdelené kompetencie a tým pádom dokážu obslúžiť väčší počet pacientov.

„Sestra má mimoriadne veľký význam pri edukácii pacienta.“

privítali by vo všeobecnosti všeobecní lekári presun kompetencií tak, aby dokázali riešiť hypertenziu, diabetikov a ďalšie skupiny pacientov?

Situácia sa zlomila pred 2-3 rokmi. V minulosti všeobecní lekári po posilnení svojich kompetencií túžili, no tým, že nás z roka na rok ubúda, tak sa viac ako väčšina všeobecných lekárov novým kompetenciám bráni, predovšetkým v prípade, ak sa nezmení mechanizmus úhrady. Ak ostane kapitácia pre všeobecných lekárov rovnaká, nehľadiac na to, či má všeobecný lekár jednu, alebo tri sestry, tak sa odpor voči novým kompetenciám nezmení.

aká je platba za jedného pacienta pre ordináciu všeobecného lekára?

Okolo troch eur v závislosti na poisťovni. Výška kapitácie sa líši aj podľa veku pacienta.

dá sa z takejto výšky kapitácie zaplatiť viac ako jedna zdravotná sestra?

Všeobecný lekár je tlačený do toho, aby mal čoraz viac pacientov i preto, aby dokázal uživiť druhú sestru. Rovnako je to i v mojej ambulancii, kde mám dve sestry. Prvá sestra je na recepcii a zabezpečuje prvý kontakt s pacientom. V istom momente som totiž zistila, že jedna sestra neutiahne celý servis okolo pacienta a stalo sa to práve v momente, keď na nás prešli nové kompetencie pri starostlivosti o hypertonikov a pacientov s poruchami lipidového metabolizmu. Naša starostlivosť o pacienta by nebola kvalitná, ak by sme do tímu nepribrali druhú zdravotnú sestru. Bol to dobrý krok, keďže zdravotná sestra dokáže spraviť ročnú kontrolu stabilizovaného hypertonika. Ja ako lekár už následne s pacientom konzultujem prípadné zhoršenie stavu a nutnosť úpravy liečby. 

Sestra má mimoriadne veľký význam pri edukácii pacienta. Všeobecní lekári nemajú čas dopodrobna vysvetľovať postup, ako sa má pacient starať o svoje zdravie. Pri zistení diagnózy to, samozrejme, robím ja, no následne väčšiu zodpovednosť za edukáciu ohľadom životného štýlu preberá na svoje plecia sestra.

nie je nastavenie slovenského pacienta také, že chce silou-mocou vidieť lekára?

V princípe áno, no naši pacienti si zvykli na to, že máme vzdelané a kompetentné sestry.

ako ste si vychovali svojich pacientov tak, aby pochopili, že mnohé problémy dokážu vyriešiť so sestrou?

Áno, museli sme si ich vychovať, no naši pacienti vidia a vedia, že zdravotná sestra robí len to, čo je v jej kompetencii. S pacientmi pracujeme systematicky. Sestra dvíha telefóny a neprepojí každý jeden telefonát priamo mne. Pacientovi však nebránime v tom, aby sa so mnou stretol, naopak, ak má problém a chce hovoriť so mnou, tak má právo prísť hoci i každý deň. Pacient má však pocit, že čím viac chodí za lekárom, tým viac lekár zarobí, no nie je tomu tak, a príjem z jedného pacienta je identický – či sa ukáže v ordinácii raz za rok, alebo chodí do ambulancie každý deň. Naším cieľom je mať pacientov, o ktorých je postarané, no cieľ nie je, aby do ordinácie chodili ako na klavír. Ak našim pacientom urobíme komplexnú preventívnu prehliadku raz za dva roky, tak i keď ich bolí hlava, tak vedia, že všetky ich výsledky boli v poriadku, a tak nemusia ihneď telefonovať do ordinácie.