OSN, či stratifikácia – je súhrnom dôležitých, ba dokonca nevyhnutných reforiem, ktoré musí slovenské zdravotníctvo podstúpiť. Táto reforma ešte nemá úplne jasné obrysy, ale odpor verejnosti a časti samospráv začína byť zrejmý. Odpor je do istej miery založený na nepoznaní detailov a nesporných výhod pre pacienta, čo sa dá napraviť dobrou komunikáciou a vysvetľovaním. Časť protestujúcich však argumentuje veľmi racionálne tým, že ak začneme s reprofilizáciou nemocníc skôr, než zreformujeme ambulantnú sféru, tak reprofilizácia bude prijatá s veľkou nevôľou a nebude taká efektívna. 

Keď si teraz pre názornosť zjednodušíme situáciu a nakreslíme obrázok ideálneho systému zdravotníctva, tak o väčšinu pacientov je postarané v ambulancii všeobecného lekára a špecialistu neďaleko bydliska. Do nemocnice pôjde pacient len výnimočne a zdrží sa tam čo najkratší čas. Po nastavení liečby, stabilizácii, prípadne po operácii sa bude doliečovať v špecializovaných doliečovacích a rehabilitačných centrách a ak nebude možná následná starostlivosť doma, pod dohľadom ambulantného lekára, tak bude liečba pacienta pokračovať v zariadeniach následnej a dlhodobej starostlivosti.

Aby sa však tento ideálny obraz naplnil, potrebujeme zreformovať celý systém. Nestačí reformovať či optimalizovať len jeden článok, ten prostredný – ergo sieť nemocníc a nemocničnú starostlivosť. Na to, aby sme mohli časť akútnych lôžok reprofilizovať na lôžka dlhodobé, (a my to nevyhnutne musíme urobiť), potrebujeme dobre fungujúcu ambulantnú sieť, ktorá zredukuje prísun pacientov do nemocníc a po stabilizácii ich zasa včas a efektívne preberie späť. Túto rovnicu nemôžeme nijako obísť. 

Preto by sme mali s rovnakým dôrazom, ale ešte s vyššou urgenciou hľadať riešenie pre ambulantný sektor. Vo svete iste existuje niekoľko fungujúcich modelov a každá krajina a zriadenie majú svoje špecifické požiadavky. Pri hľadaní „nášho“ modelu som stretla lekára, ktorý má predstavu. Je to všeobecný lekár, ktorý má bohaté skúsenosti aj z nemocnice a jeho pohľad na organizáciu ambulantnej starostlivosti je priam vizionársky. Volá sa MUDr. Dušan Bráz a trošku som ho pre vás vyspovedala.

aká je Vaša predstava o usporiadaní ambulancií všeobecných lekárov prvého kontaktu a špecialistov?

Pri budovaní funkčnej a efektívnej siete ambulancií všeobecnej a špecializovanej starostlivosti sme zaostali v porovnaní s krajinami, v ktorých systémy ponúkajú najvyššiu kvalitu v efektívnejšom modeli, s výrazne lepšími výsledkami, o viac ako 40 rokov, a to z rôznych dôvodov. Pri pohľade na mapu SR, na geografické pomery a mikroregionálnu demografiu s prihliadnutím na jej predpokladaný vývoj v nasledujúcich 50 rokoch si myslím, že centier zdravotnej starostlivosti s pilierom vo všeobecnom lekárstve je potrebných menej ako 370. Aktuálne je ambulancií všeobecného lekárstva pre dospelých viac ako 2 000 a ambulancií pre deti a dorast málo, menej ako 900.