v rozhovore sa dočítate aj o tom:

• prečo sa rozhodol uchádzať sa o predsednícku stoličku,
• v čom sa rozchádzajú s názormi PS,
• aké sú jeho vízie pre ďalšie pokračovanie strany,
• či si vie predstaviť spájanie s inými stranami.

pred niekoľkými mesiacmi ste vstúpili do strany Spolu a momentálne kandidujete rovno na predsedu strany, čo nie je veľmi obvyklé. 

Nebol to môj plán. Som prekvapený, že sme sa ocitli v situácii, keď Juraj Hipš položil svoj mandát predsedu a bude sa o neho opätovne uchádzať s víziou zániku strany Spolu a jej zlúčenia s Progresívnym Slovenskom. Dva a pol mesiace práce, počas ktorej sme narástli  na 1,9 %, považuje Juraj Hipš za náš strop, ktorý môžeme dosiahnuť, a preto, podľa Juraja Hipša, nie je iná šanca ako spojiť sa v tejto chvíli rýchlo s Progresívnym Slovenskom. 

Priznám sa, že som dlho premýšľal nad tým, ako s touto situáciou naložiť, keďže som do SPOLU naozaj neprišiel preto, aby som po štyroch mesiacoch riešil takúto situáciu. Preto som bol takmer do poslednej chvíle pripravený nerobiť nič, vnímal som to ako boj, v ktorom som sa ocitol „mimochodom“. Pravda však je, že pár dní dozadu ma oslovilo rádovo sto členov strany s tým, že splynutie s PS, tak ako ho dnes rámcuje jeho predsedníčka Irena Biháriová, nie je pre nich opciou a zlúčenie s takýmto PS je popretím DNA strany, ktorú zakladali. Vyzvali ma, aby som kandidoval, pretože ak niekto nepredloží inú víziu strany, tak by sa o post predsedu uchádzal jedine kandidát, ktorý preferuje zánik a zlúčenie Spolu s PS. Napokon som teda ohlásil kandidatúru na predsedu strany. Na to, aby som kandidoval, som potreboval 50 podpisov členov strany a za niekoľko hodín som mal dvojnásobný počet potrebných podpisov. Idem do toho, i keď chápem, že zvonku to veľmi nevyzerá tak, že podporujem naratív, s ktorým som do strany prichádzal, teda spájanie strán, ktoré sú si hodnotovo blízke. 

hovoríte, že sa vám začali ozývať členovia strany Spolu s tým, že považujú DNA PS za odlišné od DNA strany Spolu. Ako teda vnímate vy DNA strany PS?

Stranu Spolu som od začiatku vnímal ako nesocialistickú a neetatistickú, stredopravú občiansku demokraciu. A treba dodať, že tak sa strana aj definuje, jej celý názov je Spolu – občianska demokracia. Takže ak Irena Biháriová hovorí dnes o Progresívnom Slovensku ako o ľavicovej, intervencionalistickej strane, tak to nekonvenuje s presvedčením značnej časti členov Spolu. Ja neviem, či PS také skutočne je, ale rešpektujem, že ho dnes reprezentuje legitímne zvolená predsedníčka strany s týmto naratívom a nie je mojou úlohou ani mi neprináleží skúmať, aké je PS reálne vo vnútri. 

argument Juraja Hipša v prospech spojenia sa s PS je, že PS je i historicky najbližším partnerom strany Spolu. Pre vás to neplatí?

Z dlhodobého hľadiska nevylučujem ani debatu o spájaní sa s PS ako liberálnou stranou, ale vtedy, keď nás termín volieb dotlačí k tomu, že sa budeme musieť realisticky pozrieť na našu podporu a politický výtlak. Vidím priestor aj na debatu s ďalšími politikmi a inými politickými stranami. Stále platí, že deliť atóm je nezmysel a musíme sa začať spájať. No po skúsenosti s rozkladom strany Za ľudí, ktorý sme videli v priamom prenose, hovorím, že spájať sa majú tí, ktorí majú k sebe hodnotovo naozaj blízko. A teraz nehovorím primárne o kultúrno-etických hodnotách, keďže myslím, že všetci sme normálni európski demokrati 21.storočia, ktorí by mali mať v otázke interrupcií, životných partnerstiev a dekriminalizácie marihuany jasno. A nemyslím si, že v čase krízy sú tieto témy a odpovede na ne politickým programom, ale povinnou jazdou každej modernej politickej strany. 

„Do strany Spolu som prišiel pracovať, nie zvádzať súboj o funkcie, lebo tie stranu zabíjajú. V tejto chvíli sme však situácii, kedy tento súboj absolvovať musíme.“

Akonáhle niekto zákon, ktorý rieši tieto otázky predloží na stôl, mali by sme ho odsúhlasiť a riešiť iné veci. V týchto otázkach by sme s PS našli zhodu, ale myslím, že by sme narazili na veľké rozdiely v otázkach ekonomiky, verejných financií a miery zasahovania štátu – to budú kľúčové veci, ktoré bude krajina riešiť. Posledné týždne počúvame o tom, že z hľadiska udržateľnosti verejných financií je na tom Slovensko najhoršie v EÚ. To sú témy, na ktorých sa budú lámať politické partnerstvá.