v rozhovore sa dočítate aj o tom:

• či verí, že strana bude v budúcnosti úspešnejšia,
• prečo je čas na spojenie s PS,
• z akých dôvodov sa vzdal fukcie predsedu strany,
• čo sú podľa neho kľúčové témy na to, ako robiť politiku.

pred niekoľkými týždňami ste rezignovali na pozíciu predsedu strany Spolu. Prečo?

Koncom júna sme začali s kampaňou a testovali sme, či dokážeme Spolu vytiahnuť preferenčne vyššie i vzhľadom na to, že do strany vstúpil poslanec NR SR Miroslav Kollár. Dlhodobo sme sa totiž pohybovali medzi 0,2 – 1 %. Dali sme do kampane množstvo energie a chceli sme zistiť, či sa odrazíme od dna. Dosiahli sme podporu 1,9 % a o tri týždne na to nám agentúra AKO namerala 1,2 %. Som pragmatický človek a nemyslím si, že strana Spolu dokáže byť stranou, ktorá samostatne prekročí hranicu 5 %. 

prečo? Keď sme pred niekoľkými mesiacmi spolu nahrávali rozhovor, mal som z vás dojem, že veríte tomu, že strana Spolu môže byť úspešnejšia...

Ak by som tomu neveril, tak by som neprijal výzvu byť predsedom a po prehratých parlamentných voľbách by som sa zbalil a odišiel z politiky. Skúsil som stranu potiahnuť ďalej. Lenže prišla pandémia a nemohli sme sa stretávať a stranu navyše opustili jej dvaja zakladatelia: Miroslav Beblavý a Jozef Mihál. Stranu som našiel v bode nula a mienili sme s tým niečo robiť. Treba si priznať, že mimoparlamentná strana má veľmi ťažkú pozíciu, i preto, že sme boli vždy asociovaní  s tým, že sme Progresívne Slovensko. Keď sa povedalo meno ako je Juraj Hipš, Erik Baláž, väčšina ľudí si myslela, že sme z PS. Taká je realita. PS bol náš najbližší politický partner. To nie je fráza, ale fakt. Nemôžeme sa tváriť, že PS je strana, ktorá nemá nič spoločné so Spolu.

aká je nálada v strane Spolu? 

Komplikovaná. Ťažká. Bolo by vlastne čudné, keby taká nebola. Členovia nemôžu mať dobrý pocit, ak nám agentúry merajú čísla na hranici štatistickej chyby. Úspech politickej strany sa meria iba preferenciami, ničím iným. Môžeme mať schopných odborníkov a najlepší program na svete, no ak vám voliči nedajú mandát, aby sme program mohli napĺňať v parlamente alebo vo vláde, tak je strana len diskusným klubom. Do politiky som šiel, aby som robil niečo zmysluplné. Chcem pomôcť v oblasti vzdelávania a vedy. I keď sme nejaké témy priniesli, bolo nesmierne náročné dostať sa do médií. Sme okrajová strana. Preto si myslím, že je lepšie ísť cestou spájania a prestať sa hrať na to, že máme vlastnú značku a vlastné predsedníctvo. Veď sme strana, ktorá zaujíma zanedbateľné množstvo ľudí. 

po vašom nástupe do čela strany ste sa pokúsili o rebranding strany. Začali ste sa profilovať ako zelená strana.

Keď som kandidoval na predsedu, tak som priniesol víziu modernej zelenej strany s tým, že jedenou z najvýraznejších tvári strany je Erik Baláž. Erik dostal najviac preferenčných hlasov a vo voľbách predbehol v krúžkoch aj Miroslava Beblavého, čo jasne ukázalo, že dopyt po zelených témach na Slovensku je. Lenže prišla pandémia, ktorá zmenila spoločenské priority a začali sme sa baviť o úplne iných témach. Strana Spolu vstúpila do niečoho, čo tu nikdy nebolo, a zmenila to, čo je pre ľudí dôležité. Na druhej strane sa téma vzdelávania a školstva stala počas pandémie jednou z najdôležitejších. Práve školstvo bola téma, pri ktorej mali média záujem aj o náš názor a postoje.