pred niekoľkými týždňami bola predstavená reforma zdravotníctva. Čo si o nej myslíte?
Cieľ, ktorý má reforma dosiahnuť, je dobrý, no ten je známy už od roku 2002.
aký je to cieľ?
Zvýšiť efektivitu systému a zlikvidovať nadbytočné lôžka. Už celá Zajacova reforma stála na zvýšení efektivity systému, čo znamená likvidáciu nadmerných lôžok a obmedzenie nadbytočných návštev u lekárov. Cieľom je investovať do excelentnosti. Za rovnaké peniaze sme začali poskytovať viac muziky.
takže cieľ reformy je v poriadku?
Áno. Tu sa však žiada krátky historický exkurz. Do roku 1989 sme mali jednotný systém riadenia zdravotníctva. Mali sme ministerstvo zdravotníctva, ktoré pod vedením ÚV KSS robilo zdravotnú politiku. Systém zdravotnej starostlivosti bol organizovaný cez kraje a okresy. Kraje riadili okresy. Štát financoval celú zdravotnú starostlivosť. Zdravotná služba bola bezplatná, no ak bola čo i len trochu drahšia, tak sa občanom neposkytovala. Nemocnicu sme mali v každom malom meste, zvyčajne postavenú ako pamätník miestnemu komunistovi, ktorý sa o ňu zasadil. Boli to nemocnice okresného typu, mali štyri základné oddelenia. Ľudia sa tak naučili, že nemocnica je blízko, ale nevideli, že ak pacienta nepreložili v správnom čase do vyššej nemocnice, tak mal smolu.
čo sa stalo po revolúcii a ako vyzeral poistný model na Slovensku?
Poistný model neexistoval. Najskôr vznikla tzv. Národná poisťovňa a peniaze dostávala zo štátneho rozpočtu. Tak to fungovalo, kým nevznikli zdravotné poisťovne. Jedna bola verejnoprávna, teda VšZP. Za Mečiara sa odštátnili činnosti ambulantného sektora a všeobecní lekári a špecialisti sa stali neštátnymi, čo znamená, že neprivatizovali ambulancie, no privatizovali činnosti. To bol zárodok upustenia od hierarchie, ktorá tu panovala pre novembrom ´89, keď nemocnice fungovali v troch stupňoch, krajské nemocnice mali mať všetky oddelenia, okresné nemocnice mali deväť oddelení a mestské nemocnice mali mať štyri oddelenia.Podobne sa odštátnili aj röntgeny, laboratóriá a dialýzy. Firmy si prenajali staré laboratórne priestory, vyhodili staré prístroje, obstarali nové a začali poskytovať služby. Prvá Dzurindova vláda rozhodla o decentralizácii a vzniklo osem VÚC. Na jar 2002 sa rozhodlo, že niekdajšie okresné nemocnice prejdú pod mestá alebo VÚC. Súčinnosť riadenia pacienta sa tak rozbila a nemocnice začali mať štyroch rôznych vlastníkov. Odvtedy je problémom manažment pacienta.
ako vznikol poistný systém?
Poistný systém vznikol v roku 1993 – 1994. Poistenie je to však len do tej miery, že systém nezaisťuje ideálne poistné riziko, ale pre ľudí je to stále poistením proti riziku ochorenia. Štát za môjho ministrovania nemal na nemocnice dosah a jediným spoločným menovateľom, ktorý vie o každom pacientovi v systéme, sú zdravotné poisťovne. Tie sa musia dohodnúť s nemocnicami a určili sme, že budú vykonávať sieťotvornú činnosť.
čo je to sieťotvorná činnosť?
Zdravotné poisťovne sú tie, ktoré si od nemocnice objednávajú alebo, naopak, neobjednávajú nejaké služby. Tým majú vytvárať sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Štát je povinný určiť minimálnu sieť nemocníc a špecialistov, aby bola pacientom zaistená dostupná zdravotná starostlivosť. Dodnes nemáme nikoho iného, kto by poznal každého pacienta v systéme, a neexistuje nikto iný, kto by poznal všetkých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti pre klientov zdravotných poisťovní. Poisťovne by mali pacienta manažovať a objednávať mu služby, ktoré potrebuje.
deje sa to? Robia poisťovne tento manažment pacienta?
Sčasti áno, no deje sa to proti vôli štátu.
v akom zmysle?
Štát nedokončil, čo dokončiť mal. Poisťovne síce majú sieťotvornú činnosť a kontrahujú zdravotnú starostlivosť, lenže v roku 2006 sa Fico rozhodol, že do minimálnej siete zaradí en bloc všetky štátne nemocnice. V Zákone o poisťovniach sme cielene poisťovniam nezadefinovali platobné mechanizmy a dodnes nikde nie je napísané, ako a koľko majú poisťovne platiť poskytovateľom, rovnako ako nie je napísané, koľko si majú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti pýtať za svoje služby. Tieto subjekty sa musia na cene dohodnúť. Cena na trhu musí byť dohodou. Ibaže do tohto vzťahu sa začal čoraz viac montovať štát.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.