posledné dni tu vidíme dva svety. Na jednej strane prebieha zatýkanie elitných vyšetrovateľov, na strane druhej prišiel na Slovensko pápež František. Môžu takého svety spolu dlhodobo koexistovať?

Pápež Ján Pavol II. tu bol trikrát. Okrem jeho osobného vzťahu k Slovensku sme mali pocit, že po 40 rokoch prenasledovania sme si takúto pozornosť zaslúžili. Teraz sme nič podobné neočakávali. Za tridsať rokov slobody ani nemáme pocit, že sme si niečo zaslúžili a pápež napriek tomu prišiel. Jeho návštevu môžeme chápať tak, že išlo o okamih akejsi intuície. Zmysel tejto návštevy sa ešte ukáže. Pápež v prezidentskej záhrade rečnil vo chvíli, keď zatvárali vyšetrovateľov. Bola to chaotická situácia. Vládne orgány si neuvedomujú, že občania sú znepokojení, že ak ľudia, ktorí majú silové rezorty, môžu byť z minúty na minútu zatvorení, kto bude brániť mňa neznámeho človeka? V 50. rokoch Štátna bezpečnosť získala takto moc. Nikdy si nebol istý ani Gottwald. Je to vážna situácia, za ktorú je zodpovedná celá vláda, nielen minister Mikulec. Dnes ho táto kauza už presahuje. Dať tieto udalosti spolu nie je také jednoduché, ale dajú sa nájsť nejaké styčné body.  

skúsme to. Pápež tu bol tri dni a mal veľa stretnutí. Čo bol vrchol jeho návštevy?

Všetky jeho vystúpenia. Luník nesie dva signály. Aby sme si uvedomili, že je tu rómska komunita. Pápež ju navštívil, aby nás povzbudil vo vytrvalosti. A teraz si prihrejem svoju katolícku polievočku, najviac sa Rómom venujú práve rehoľné spoločenstvá. Pápež zároveň chcel ukázať slovenskej spoločnosti, čo tu znamená kresťanstvo, kde až musí ísť, aby pretváralo túto krajinu, čo vo svojom prejave krásne povedala aj prezidentka Čaputová. Uvedomme si, že je sekulárnou prezidentkou, no jasne zdôraznila, čo znamená kresťanstvo v našich dejinách. V Prešove bola v 50. roku zlikvidovaná gréckokatolícka cirkev, niektorí museli odísť, ďalší boli vysťahovaní do pohraničia alebo zomreli vo väzení. Návšteva pápeža bola pre nich taká historická satisfakcia, že sa zúčastnil na ich liturgii. Je to malá cirkev so silnou identitou, ktorá verí, že má nepretržitú liturgiu od Cyrila a Metoda až po dnešok. Bol to úžasný okamih povzbudenia. Pápež tu buduje niečo do budúcnosti. Má 85 rokov, no niečo tu chce zasiať. Preto bolo úžasné jeho stretnutie s mládežou. Hovoril im do srdca a vystríhal ich pred dnešnými nebezpečenstvami. Hovoril im o láske, o zmierení s Bohom. Hovoril im, že keď idete na spoveď, nad čím rozmýšľate? O svojich hriechoch alebo myslíte na Pána Boha? Prejav k biskupom bol prejav, ktorý by mal odznieť vo všetkých postkomunistických krajinách, lebo prežívajú to čo my. Vidíme, ako sa to odzrkadľuje v Maďarsku a Poľsku, ako sa postaviť k Západu. Bol som prekvapený, keď západní vatikanisti povedali, že išlo o prejav k celej Európe, že viera by mala ísť k osobnej slobode a naučiť ich tvorivosti. Nie to, čo my vám predpisujeme cez inštitúcie. Neviem, či mu prejavy niekto píše, ale sledujem jeho kázne, ktoré máva na rôzne sviatky, a je to jeho štýl. Jednoduchý, ale krásny až básnický. Uchopil charizmu Slovenska a Slovákov, o našej srdečnosti a pohostinnosti, a vystihol kúzlo našej krajiny. Použil výraz hrebeňa hôr, myslel tým asi tatranské vrchy, ktoré nám dávajú pohľad  výšky, ale zároveň nám dávajú aj možnosť presiahnuť našu hranicu a spojiť sa s inými. To sa mi zdá ako program pre Slovensko. Príhovory Jána Pavla II. boli úžasné v tom, že nás chcel povzbudiť a zdôrazňoval hrdinstvo, ktorým sme za komunizmu prešli. Tento pápež v sebe nesie rozmer vnímať svet v jeho rôznostiach a snaží sa ho posunúť ďalej. Takýto prejav Slovensku ešte nikto nepovedal.  

z prezidentskej záhrady som si zapamätal slová: Neuzatvárajte sa, ale obdarúvajte sa navzájom a dajte aj niečo svetu. Prečo to povedal práve na Slovensku?

Je to dejinno-genetická záležitosť. Naše dejiny sme prežívali v ohrození. Z toho vyplýva aj naša vlastnosť prežiť a prispôsobiť sa. Keď prišli sovietske vojská, jeden známy mi povedal, že sa treba zababušiť do kožucha a prečkať zimu. Na jednej strane je to úžasná vlastnosť, že nejdeme do fyzickej konfrontácie, ktorá by nakoniec vykynožila naše elity. Teraz zažívame niečo podobné. Vidíme Západ, vidíme liberálny svet a zas nás to tlačí, no musíme sa konfrontovať, ale v dobrom. Musíme zostať sami sebou, ale neutekať.  

čo povedal pápež našej cirkevnej hierarchii?

Doteraz na Slovensko chodili jeho kritici. Kardinál Burke tu bol dvakrát, kardinál Piacenza, ktorého poslal preč, tu bol raz. Boli tu kardináli Műller a Sarah. Čiže od začiatku pontifikátu prišiel na Slovensko človek, ktorý podporuje Františka... a ním je on (smiech). Vedel, že prichádza do krajiny, kde ho nebudú všetci spontánne vítať. V poslednom čase mi vyčítajú, že príliš útočím na biskupov, pričom to nie je môj úmysel, ale nemôžem mlčať, keď biskupi nevedia zachytiť znak času. Niektorí biskupi boli zásadne proti tomu, aby dievčatá miništrovali, dnes pápež dekrétom povedal, že tak môže byť. Doba sa zmenila. Neznamená to, že sa máme prispôsobiť svetu, ale sa mu otvoriť.