v článku sa okrem iného dočítate aj o tom:

• akému tlaku podľahla, 
• kedy vyhorela a ako sa s tým vysporiadala,
• čím sa jej tvorba odlišuje od konkurencie,
• ktorú detskú hudbu nepovažuje za (ne)kvalitnú,
• či prichádza po 20 rokoch čas skončiť.

ste jednou z najúspešnejších slovenských detských interpretov, umelkyňou a herečkou posledných dvadsiatich rokov. V čase vašej najväčšej slávy predávalo Spievankovo viac CD nosičov ako Rytmus. Ako ste dosiahli tento úspech? Nestali ste sa workoholičkou? 

Bolo obdobie, keď nás to prevalcovalo. Robila som to, čo sa odo mňa očakávalo. Akoby ma manažovali okolnosti a nie ja ich. Robila som všetko potrebné, aj keď som vnímala, že je toho veľa. Mali sme tri malé deti, ktoré sme nosili so sebou na koncerty a brávali sme niekedy so sebou aj moju mamu, ktorá nám veľmi pomáhala. Bolo to náročné obdobie. Bola som naplno v práci a aj mamou pre deti a manželkou pre manžela. Nebolo to ale tak, žeby som utekala do práce od detí. Chcela som byť dokonalá a chcela som všetkých uspokojiť: ľudí, ktorí chceli koncert, deti aj manžela. Podľahla som tomu tlaku.

pri nasadení aj troch koncertov denne sa dá rýchlo vyhorieť. Už pred pandémiou vás bolo vidno na koncertoch výrazne menej ako v minulosti. Signalizuje to vaše vyhorenie? 

Áno, ale siaha to už do roku 2013, kedy som vyhorela a kompletne som musela zmeniť svoje myslenie. Nebol to však jeden moment, bolo to obdobie, kedy som vedela, že takto to nemôže ísť ďalej, už mi to nebolo príjemné. Prišla som na to, že nemusím uspokojiť všetkých záujemcov o koncerty. Mali sme tisíc ponúk ročne na koncerty a mohli sme uspokojiť maximálne 140. A vtedy som si uvedomila, že neuspokojujem 860, tak či ich neuspokojím 960, bude to jedno. Nehnali ma peniaze, ale ten výkon, že som si musela plniť svoje povinnosti. Vyrastala som v prostredí, kde nás doma ani v škole nenaučili kriticky myslieť, že môžem rozhodnúť o svojom živote, čo budem robiť a čo nie. Nežila som v slobode, mne bolo vždy hovorené, čo mám robiť a ako. A ja nie som tým rebelom, ktorý by sa vzbúril. Robila som to tak, ako to rodičia a spoločnosť odo mňa vyžadovali. Tak aj teraz som bola matkou, akou sa vyžadovalo a zároveň tou pracantkou. Až kým to bolo neúnosné. Vtedy som pochopila, že  som slobodný človek, začala som rozhodovať o svojom živote a manažovať okolnosti.

do roku 2011 ste prakticky nemali vo vašom detskom hudobnom segmente žiadnu výraznú konkurenciu, posledných desať rokov začali na Slovensku vznikať detskí interpreti doslova ako „huby po daždi“. Neraz vašu tvorbu kopírujú. Ako vnímate s odstupom času ostatných interpretov detskej zábavy?  

Prišlo to postupne a som rada, že prišli aj iní. My sme prvých desať rokov, keď sme to robili sami, nechápali, prečo to nikto nerobí, lebo to bola obrovská pracovná príležitosť. Možno až diera na trhu. A doteraz nevieme odpoveď. Výhodou prvých desať rokov, keď sme tu boli sami bolo, že sme mohli slobodne tvoriť a aj vďaka tomu sme doteraz nahrali okolo tridsať titulov pre deti, spolu cca päťsto piesní. Už to robíme takmer dvadsať rokov. Boli tu divadielka pre deti, ale neboli detskí hudobní interpreti, ktorí svoje dielo nahrávajú na CD či DVD. A to bol ten nový princíp, ktorý sme vymysleli.