v rozhovore sa dočítate:

• čo si myslí jej manžel - lekár o zázračnom uzdravení,
• prečo je náboženská práca v „osadách“ efektívnejšia ako sekulárna,
• ktorú ženu by chcela na čele KDH,
• koľkým Rómom na Slovensku katolícka cirkev reálne pomáha,
• bola vzdialenosť Rómov od pápeža na Luníku IX segregáciou.

vo vašej predvolebnej kampani ste verejne hovorili, že začiatok vášho dospelého života sprevádzal nevysvetliteľný medicínsky zázrak. Čo presne sa pred tridsiatimi rokmi stalo?  

Stal sa jeden nevysvetliteľný moment. Mala som silné bolesti brucha, urgentnú akútnu operáciu, kedy mi vybrali nádor o veľkosti detskej hlavičky na pravom vaječníku. Keď ho vyberali, praskol. Bol to vysoko malígny nádor, donedávna bola jeho prognóza infaustná, čiže zomrel každý. Dnes je prognóza taká, že nádor je rádio rezistentný, takže ožiare nefungujú. Rýchlo lokálne progreduje a metastázuje všetkými spôsobmi a na vhodnú kombináciu chemoterapií a operácií pacient reaguje pooperačným prežívaním, čo je zlepšená situácia, že sa o niekoľko mesiacov predĺži život. 

Ten môj príbeh sa vyvíjal tak, že po vybratí nádoru som išla na agresívnu chemoterapiu, po ktorej mi vypadali vlasy, chudla som. Po štvrtom cykle som mala 36 kíl a bola som tak oslabená, že mi zastavili chemoterapiu a urobili mi kontrolné CT, či má zmysel ma takto trápiť. Na tomto CT mi našli dva nové tumory na maternici a metastázy v celej brušnej dutine. Takže lekári nevedeli, či ma majú poslať domov umrieť alebo otvoriť. Keď ma otvorili, nebol tam žiadny tumor, ani metastázy. Zobrali mi len časť druhého vaječníka, ktorý sa zdal byť zdravý. Keď som sa prebrala, lekár mi povedal: „Nič sme tam nenašli. Ste zdravá, posielame Vás domov žiť.“

Boris Németh

ako vaše uzdravenie hodnotia s odstupom času ďalší lekári? Vedia vysvetliť, ako došlo k nevysvetliteľnému uzdraveniu? 

Od primára, ku ktorému som potom chodila 30 rokov na kontrolu, som nikdy nepočula slovo zázrak. Až pri jednej kontrole asi po 25 rokoch, keď som mu doniesla fotky mojich detí. Vtedy mi povedal, že práve majú na oddelení pani s rovnakou diagnózou, tak či by som ju nešla povzbudiť. Samozrejme, som súhlasila. Pán doktor sa postavil oproti jej posteli a povedal jej: „Vaša diagnóza je vážna a my vám na ňu nevieme dať záručný list. Ale táto pani tu ležala pred 25 rokmi a dnes má takéto deti.“ Toto považujem za dôkaz, že aj pre neho to bol zázrak.

vy sama si ako vysvetľujete svoje uzdravenie? Kedy nastal ten zlomový moment? 

Pýtalo sa ma na to viac ľudí. Počas celej choroby sa okrem mňa samej za mňa modlilo veľa ľudí, rodina, spoločenstvo, ale neviem povedať zlomový moment, modlitbu. Cítim sa nehodná radiť. Ja nemám dávať návod na použitie, ale svedčiť o Božej veľkosti. Myslím si, že nie je podstatné, akým spôsobom sa modlíme. Modlíme sa, ako to cítime a v danom momente vieme.

váš manžel je lekár zhodou okolnosti na onkológii v Bratislave. Považuje vaše uzdravenie tiež za zázrak?

Áno.

v kresťanskej tradícii a tiež podľa učenia katolíckej cirkvi, ktorej ste členkou, má každý zázrak nejaký hlbší zmysel a má niekam viesť. Kam priviedol vás? 

Ono mi to dochádzalo postupne, lebo onkologický pacient vie, že môžu prísť aj recidívy. Uvedomenie si toho, že Bohu nič nie je nemožné, prichádzalo postupne. Myslím, že sa to malo stať kvôli mnohým ľuďom, lebo už som zažila to, že ľudia, ktorí počuli tento príbeh, boli zázračne uzdravení. Alebo neplodné páry otehotneli alebo ešte prostredníctvom tohto svedectva o Bohu, ma kontaktovali nejakí ľudia, väčšinou onkologickí pacienti, ktorých som sprevádzala až do poslednej chvíle odchodu. Takže to tak malo byť asi kvôli mnohým ľuďom. A možno aj kvôli mojej rodine. (smiech) Teraz sa snažím pomáhať na tom mieste, kde cítim, že ma Boh povoláva. V Konferencii biskupov Slovenska a vo vzdelávaní, kde sa venujem ochrane rodiny a života. 

na vašom blogu máte ako svoju charakteristiku napísané „znovuzrodená“. Súvisí to s vašim uzdravením? 

Áno. Keď som mala 19 rokov, mala som rakovinu. Bola to diagnóza, ktorú som podľa medicínskych prognóz nemala prežiť. A som tu.  Myslím si, že je to zázrak. Lekári mi povedali, že nebudem môcť mať nikdy deti a dnes máme s manželom tri deti.

už tridsať rokov ste členkou KDH od jeho založenia v roku 1990. Bola ste predsedníčkou okresného centra strany a tiež komunálnou poslankyňou. Do vysokej politiky sa vám napriek opakovaným pokusom dostať nedostalo. Ste stále politicky aktívna, máte ešte politické ambície?

Nie som politicky aktívna a momentálne nemám politické ambície. Dala som do politiky a kampane tak veľa, že momentálne nevládzem a ani nechcem. Kandidovala som dvakrát a aj keď som obidvakrát bola prekrúžkovaná s najvyšším počtom hlasov do prvej päťky, keďže sme sa do parlamentu nedostali, pýtam sa, či som tam mala byť. 

prečo sa podľa vás KDH nedarí zaujať voličov a v prieskumoch už roky osciluje na hranici zvoliteľnosti? Súčasní aj minulí predsedovia sú síce fajn, ale majú ďaleko od lídrov, akými boli František Mikloško, Vladimír Palko či svojho času aj Ján Čarnogurský.  Chýbajú KDH silné kresťanské osobnosti ochotné vstúpiť do politiky a zaujať?

Myslím si, že v KDH sú veľmi dobrí ľudia aj lídri. Ale aby človek kandidoval na predsedu a spĺňal ostatné kritériá, ako to, že je intelektuál a pritom hovorí zrozumiteľne, prináša nové myšlienky, je bezúhonný, zaujímavý pre médiá a líder, a zároveň aby bol ochotný stať sa hromozvodom, tak na to treba zvláštnu kombináciu okolností a vlastností. Obávam sa, že preto sa o toto miesto veľa ľudí neuchádza. A  po dvoch parlamentných porážkach panuje v hnutí aj sklamanie. A k tomu oscilovaniu na hranici zvoliteľnosti? Keďže súčasné trendy v spoločnosti sú do veľkej miery sekularizačné, tak pre mimoparlamentnú kresťanskú stranu, ktorá nemá takmer žiadny mediálny priestor v porovnaní s parlamentnými stranami, je 6% možno akurát dobrý štart pre opätovné prevzatie zodpovednosti. 8% malo KDH v čase, keď tu nebola žiadna iná strana s kresťanskými osobnosťami a hodnotovými témami. 

kDH dnes navonok pôsobí ako strana, ktorá nedokáže prinášať silné témy. Čo sa s ňou stalo?

Podľa mňa, KDH momentálne prináša veľmi zaujímavé témy, taktiež terajšia mediálna práca je veľmi dobrá. Milan Majerský výborne rozlišuje a dobre komunikuje hodnotové témy, ako aj problémy každodenného života. Problémom je, že sa kresťania rozštiepili a niektorí ľudia z KDH odišli do OĽANO či založili svoje vlastné strany. Niektorí odídení majú za sebou silné spoločenstvá. To KDH oslabuje. Ja vidím budúcnosť KDH v spojení s inými kresťanmi. 

pokiaľ hovoríte o spojení napríklad s Kresťanskou úniou, vzišla by z toho potreba novej voľby predsedu či predsedníčky. Viete si predstaviť napríklad Annu Záborskú na čele KDH?

Zo zlúčenia kresťanov by nemusela nevyhnutne vzísť potreba novej voľby predsedu. Ale viem si na čele KDH predstaviť aj ženu. 

ktorú ženu?

Ak hovoríme o žene, tak Miriam Lexmann.

chcete sa ešte niekedy vrátiť do politiky? 

Teraz si myslím, že nie. Ale pripúšťam, že môžem zmeniť názor, no zatiaľ sa v tom iba utvrdzujem. Žijem pokojnejší život a som spokojná. 

v súčasnosti pracujete naplno pre Konferencii biskupov Slovenska, kde ste v minulosti mala na starosti koordináciu pre ľudské práva, dnes pastoráciu Rómov. Ako ste sa dostali k „rómskej“ téme a prečo pracujete pre KBS?

Od roku 2015 som pracovala pre KBS na polovičný úväzok a zároveň som sa od roku 2009 dobrovoľnícky venovala Rómom. Chodila som do viacerých osád v okrese Vranov nad Topľou, kde som mala priateľov. Začala som organizovať stretnutia pre rómske ženy, pozývala som ich do Bratislavy.