ministerstvo financií nedávno oznámilo, že rezort zdravotníctva nebude kvôli platbe za poistenca štátu dofinancovaný o plánovaných 232 miliónov eur. Celkovo sa objem financií do zdravotníctva pre rok 2022 zvýši, no len kozmeticky. Čo na to hovoríte?

Áno, to navýšenie rozpočtu pre celý rezort zdravotníctva je len kozmetické. Rozpočet odzrkadľuje, aké priority tu prevládajú. Treba definovať, v akom stave chceme zdravotníctvo mať. Predovšetkým si musíme uvedomiť, že Slovensko nie je nezávislé od diania v okolitých krajinách, napríklad už len z V4. Nuž a okolité krajiny zjavne preferujú zdravotníctvo viac ako Slovensko, lebo naň vynakladajú vyššie percento z HDP. Takže sa Slovensko dostáva do konkurenčnej nevýhody. Naše zdravotníctvo je krehké a trpí nedostatkom personálu, o ten bojujeme v konkurenčnom prostredí, lebo platové ohodnotenie je v zahraničí lepšie. Tento už dnes veľký problém sa súčasným rozpočtom len prehĺbi. Výsledkom tak nízkeho rozpočtu môže byť exodus zdravotníkov do Maďarska alebo Poľska a najmä do Českej republiky.

je problém iba v mzdách?

Nie. Naši susedia investujú do zdravotníctva viac a posúvajú ho vpred ako celok. Hovorím aj o pracovných podmienkach, o vizáži alebo stave zdravotníckych zariadení, o prístrojovom vybavení nemocníc a ambulancií. Slovenské zdravotníctvo má obrovský investičný dlh, o ktorom vieme roky, no znižuje sa len pomaly.

zaostávame v diagnostických postupoch za zahraničím?

To nie, ale nevieme adaptovať nové medicínske procesy v starých priestoroch. Stačí sa pozrieť, že pacienti v Česku majú neporovnateľne lepší prístup k inovatívnej liečbe. Lenže, ak v sektore chýbajú peniaze a zdravotnícke zariadenia nie sú schopné generovať dosť prostriedkov na svoju revitalizáciu, obnovu a prestavbu procesov, tak nenapredujeme. V lepšom prípade stagnujeme.

problémom teda je podfinancované zdravotníctvo, čoho dôsledkom je mimo iného i exodus zdravotníkov, ktorí sa nám nedarí utlmiť a kvôli nedostatku zdrojov sa ešte pravdepodobne prehĺbi a druhým závažným problémom je investičný dlh.

Presne. Každý rok je debata o slovenskom zdravotníctve zúžená na to, koľko peňazí bude v sektore.  Lenže v konečnom dôsledku na ústavné zdravotnícke zariadenia vždy pripadá navýšenie len v zmysle mzdovej kompenzácie. Zdroje v zdravotníctve tento rok neboli zvýšené ani len o infláciu. My len sanujeme finančné výpadky a diera investičného dlhu rastie. V dnešnej situácii nám nestačí len prežívať a dúfať, že sa systém nezrúti.

aký je rozdiel medzi slovenským a českým zdravotníctvom? Peter Pažitný hovorí, že kým Česi budujú excelentnosť, my budujeme priemernosť. 

Zdroje sú v Českej aj Slovenskej republike limitované, no dopyt po zdravotnej starostlivosti rastie. Základným rozdielom je „česká predvídateľnosť“. Štát v ČR definuje, čo a v akom horizonte chce dosiahnuť. Cez úhradovú vyhlášku v podstate definuje priority v rámci zdravotnej starostlivosti a tie buď zvýhodňuje, bonifikuje, alebo iným spôsobom prioritizuje. Zdravotnícke zariadenia vedia, čo od nich štát v dlhodobejšom horizonte očakáva. Najpodstatnejší  rozdiel je, že v českom segmente zdravotníctva je nateraz skutočne dostatočný finančný balík na  budovanie a rozvoj.

Boris Németh

čo je úhradová vyhláška?

Úhradová vyhláška má niekoľko sekcií. Prvá sekcia je paušálna starostlivosť, do ktorej spadá cca 55% výkonov ústavných zdravotníckych zariadení. Vo väčšej miere sú to akútne výkony, to znamená, že hovoríme o  teoretickej platbe za dostupnosť pre akútnu medicínu. V druhej časti je takzvaná vymenovaná starostlivosť, ktorá sa mení v určitom časovom slede. Vedenie ministerstva definuje, ktoré diagnózy chce štát prioritne riešiť, môže to byť napríklad lepšia starostlivosť o hypertonikov alebo diabetikov.