skôr, než sa začneme rozprávať o súčasnosti, treba sa  vrátiť do roku 2008. O čom bola vtedajšia kríza?

Rôzne finančné bubliny, ktoré v rôznych krajinách spľasli, boli také obrovské, že ohrozili fungovanie bánk. Bublina v roku 2001 bola v technologických firmách a odpoveďou na ňu boli nové peniaze. Tie nafúkli väčšiu bublinu, ktorá tiež spľasla, a odpoveďou boli opäť centrálne banky a nové peniaze. Centrálne banky riešia finančné krízy stále rovnako: nafukujú nové bubliny minimálne od dotcomovej krízy. Alan Greenspan, bývalý šéf FED-u, bubliny nafúkol, lebo negatívne dôsledky predchádzajúcej monetárnej stimulácie riešil novými peniazmi. Celkovo sa centrálna banka čoraz viac používa na zachraňovanie niektorých sektorov ekonomiky. Dnes nemáme štandardnú krízu, bola to zdravotná kríza, ktorá mala potenciál prejsť do väčšej krízy, no to sa nestalo.

vieme povedať už dnes, že covid neprešiel do finančnej krízy?

Vieme, nemáme krízu. Máme presný opak, a to mániu. Ak sa pozrieme na trh, tak na ňom nevidíme strach. Kríza je stav, keď ľudia nechcú míňať, šetria a sú si neistí budúcnosťou. Nekupujú autá...Teraz máme nedostatok áut a ojazdené autá sú o 20 až 30 percent drahšie ako boli pred rokom. Sme v opaku krízy, sme v mánii. Krízu sme skoro mali pred rokom, no Jerome Powell povedal, že vytlačí takmer tri bilióny nových dolárov, čím trhom vyslal signál, že je ochotný kúpiť všetko. Spomeňme si, že ešte v roku 2008 bola dlhá diskusia, koľko peňazí sa má vytlačiť; v Kongrese sa intenzívne debatovalo o tom, či vytlačiť 700 miliárd USD. Jerome Powell dnes vytlačil takmer bilióny USD, teda 

3 000 miliárd USD za tri mesiace. Vytlačil ich rádovo viac a rýchlejšie, takže sa trh prestal báť.

malo to nejaký pozitívny efekt? 

Slovami Powella, „zaplavili sme trhy peniazmi“. Tým trhy Powell podporil. Medzi roku 2019 a dneškom je v obehu o 40 percent dolárov viac.

to znie šialene, keďže doláre sa produkovali desiatky až stovky rokov. 

Áno, máme o 40 percent viac dolárov a o 30 percent viac eur. Všetko by teda malo byť drahšie o 30 až 40 percent. To sa však ešte neudialo, lebo vyššie množstvo dolárov a eur ešte nebolo zapracované v cenách. Bol som si istý, že cenová inflácia bude problém, i keď sa niekto obával deflácie.

prečo sa ktokoľvek obával deflácie?

Lebo deflácia býva prejavom finančnej krízy. Mnohí ekonómovia nepochopili, že my sme nemali krízu, len sme ľudí zavreli doma. No ľudia chceli spotrebúvať. Rozbili sme časť produkcie a ľuďom sme dali strašne veľa peňazí. Počas poslednej krízy v roku 2008 dostali novovytvorené peniaze predovšetkým banky, ktoré kupovali dlhopisy a akcie. V tomto období však americký prezident sadol do helikoptéry a ľuďom zhadzoval peniaze. Ľudia dostali 3 000 USD na hlavu. Banky dostali peniaze tiež, no dával sa aj fiškálny stimul priamo ľuďom. Mnohí, ktorí očakávali defláciu, žili v zlom modeli, lebo čakali obdobnú krízu ako v roku 2008. Vtedy to však bolo ekonomické spomalenie a kríza, ktoré prišli zvnútra systému. Tentoraz to bol externý faktor – nový koronavírus. Bolo zrejmé, že ak ľudí pustíme von z lockdownov, lebo zafunguje očkovanie, budú mať ušetrené a budú to chcieť minúť, a ešte sme im dali peniaze, takže dnes ľudia kupujú všetko. Majú prebytok peňazí. V Európe sme odpracovali o 15 percent menej hodín, no zároveň ľuďom narástol disponibilný príjem, čo je nezmysel a ekonomický zázrak. Nemôžeme mať totiž príjem, ak nič nevyrobíme. Ľudia by mali mať nižší príjem, no mali ho vyšší. Lenže peniaze sa dajú buď zarobiť, alebo vytlačiť a centrálne banky si vybrali druhú alternatívu. Otázka nebola, či príde inflácia, tá musela prísť. Kto sleduje trhy, ten musel vidieť, že napriek lockdownom začali stúpať ceny komodít, čo nedávalo zmysel. 

už minulý rok ste vo svojom podcaste Zlé peniaze, dobrý život hovorili, že inflácia už dorazila, a spomínali ste stúpajúce ceny stavebných materiálov. 

Ak si pozrieme stavebníctvo v Európe, tak zaznamenalo pokles, čiže nebol dôvod, prečo by mali stúpnuť ceny stavebných materiálov. Iný ako inflačný dôvod neexistuje. Ľudia, ktorí niečo predávajú, vidia, že nové peniaze majú inflačný efekt. Ekonomika napriek lockdownom sčasti fungovala, ale aj vinou nedostatkov musela prísť zákonite cenová inflácia. Ja osobne som očakával, že inflácia príde v lete 2021.