v správach rezonovali udalosti, keď skupina odporcov očkovania napadla mobilné očkovacie tímy. Čo je podľa vás príčina toho, že odporcovia očkovania a opatrení idú tak ďaleko, že sú ochotní ísť do agresívneho správania voči ľuďom, ktorí im nič neurobili?

Agresivita je jeden zo základných spôsobov správania. Môže byť i pozitívna, keďže dosiahnuť cieľ bez agresivity často nie je možné. Napríklad vybudovať si miesto v spoločnosti – to je pozitívna agresivita. Ako som už spomínal v minulom rozhovore, odporcov očkovania a opatrení môžeme rozdeliť do viacerých skupín. Tou najväčšou sú vystrašení ľudia, s ktorými treba hovoriť a snažiť sa ich obavy zmenšiť.

Pri forme agresivity, o ktorej hovoríte, tak tá patrí do skupiny frustrovaných ľudí. Spočíva v tom, že človek vo svojom živote nedokázal dosiahnuť svoje ciele, mal nejaké prekážky, ktoré nevedel prekonať. Svoje ciele sa preto snaží dosiahnuť pomocou agresivity. Tá má niekoľko foriem. Najľahšia je verbálna agresivita, no tá je často len krôčik od fyzickej. Tá má tiež podskupiny, jednou je heteroagresivita, ktorá ide smerom von, to môže byť voči predmetom, zvieratám a, samozrejme, aj voči ľuďom. Potom je autoagresivita, ktorá sa obráti voči vlastnej osobe a to už sú samovraždy, sebapoškodzovanie. Ľudia, ktorým bolo zabránené v tom, aby dosiahli svoje ciele a nevidia inú možnosť, sa utiekajú k agresivite.

čiže je to kompenzácia frustrácie z neúspechu v živote?

Áno. Musí mať popritom ľudské ciele. Nikto nepripúšťa, že je frustrovaný, a tak chce na to nalepiť nejaký vznešený cieľ. Samozrejme, aj táto frustračná agresivita závisí od osobnosti človeka. Môže ju prežívať aj absolútne zdravý človek, ktorý je síce frustrovaný, ale nezabúda na interpersonálne vzťahy. Uvedomuje si, že frustrácia neznamená, že môže robiť čo chce, že preňho neplatí zákon. Druhá skupina, ktorá má problémy s osobnosťou, to sú psychopatické osobnosti. Asi najznámejšia je sociopatia.