michal, nachádzame sa v bratislavskej Petržalke, v tenisovej hale pri jazere Draždiak. Tvoj turnaj je tu v plnom prúde a ty si dobre známy tým, že si pamätáš všetko – každý výsledok, štatistiku, výkonnosť hráčov. Čím bude pre teba špecifický Challenger z tohtoročného októbrového víkendu?

Udiala sa tu jedna špecifická vec. Na turnaji sa objavil nový hráč, o ktorom som doteraz nič nevedel. Ide o mladého chalana, ktorý hrá už na pohľad veľmi pekne a štýlovo. Najskôr som si nebol istý, do ktorej súťažnej kategórie ho zaradiť. V priebehu rokov sa totiž na mojom okruhu vytvorili dve skupiny hráčov. Prvou je ATA, v ktorej hrajú tí najlepší – medzi nimi sú veľmi dobrí amatéri, ale často tiež bývalí trénovaní tenisti a ligoví hráči. No a tou druhou je Challenger, kde hrajú výlučne neregistrovaní amatéri, rekreační hráči a tenisoví nadšenci. Hráči z tejto druhej úrovne môžu vyskúšať, aké sú zápasy s rebríčkovou špičkou, naopak to však nefunguje. Nemá zmysel, aby hráč úrovne ATA prišiel na Challenger a všetkých bez problémov porazil. Výkonnosť týchto tenistov je totiž naozaj vysoká. Každého nového hráča si vždy „lustrujem“, hľadám o ňom všetky možné informácie, ale tento nováčik, Alex Popovič, nebol nikde registrovaný a hral iba jeden či dva malé amatérske turnaje niekde okolo Popradu. Hrá fantasticky, postúpil do finále, takže tohtoročný Draždiak Cup sa mi bude spájať hlavne s jeho menom.  

koľko času potrebuješ, aby si pri sledovaní tenisovej hry odhadol úroveň tenistu? Vidíš hneď podľa úderov, že chodil na tréningy ako dieťa, má pekné štýlové údery, alebo naopak je čistý samouk so škaredou technikou, ale dobrou kondíciou o odhodlaním?

Myslím, že najneskôr tak do piatich minút. Pri Alexovi mi bolo hneď po prvých úderoch jasné, že má niečo natrénované. Za tie roky som sa však naučil, že je dôležité, s kým tenisti trénujú a ako trénujú. Či sú ich súpermi lepší hráči, alebo iba okruh pár kamarátov, prípadne trénujú úplne sami. A ešte dôležitejšie je, či po tých tréningoch prichádzajú aj turnaje. Tých aspektov je veľmi veľa. Môžeš hrať pekne, ale keď nemáš vytvorený nejaký vyšší cieľ či zmysel celého snaženia, v amatérskom tenise nedosiahneš nič. Napríklad pri Alexovi by som po sledovaní jeho techniky úderov naozaj nepovedal, že bude hrať finále. Aj napriek tomu, že je to iba Challenger. Musím ale povedať, že v niektorých momentoch ma veľmi prekvapil, zopár sekvencií z jeho včerajších zápasov som si na videu pozrel aj opakovane.   

práve Alex sa vyjadril, že ho už nebavilo hrať stále s tými istými kamarátmi, nemal medzi nimi dostatočne kvalitného súpera. Je toto ten najčastejší dôvod, pre ktorý ľudia vyhľadávajú tvoje turnajové podujatia?

Je to presne tak. Ak môžem dávať nejaké rady v súvislosti s amatérskym tenisom, tak tou najdôležitejšou je striedať partnerov tak často, ako sa len dá. Ak hráte stále s tým istým súperom, ustrniete vo vývoji, nič vás neprekvapí, z tréningových zápasov sa stáva rutina. A to bola vlastne aj dôležitá motivácia pre organizáciu mojich turnajov. Aby ľudia spoznávali iných súperov, zoznamovali sa s ďalšími amatérskymi tenistami. Spájam tak športovú časť s tou spoločenskou. Stretávanie sa nových ľudí má pre mňa rovnaký význam ako náročné tenisové zápasy a súťažné zápolenia. Toto je pre mňa to najdôležitejšie. Či to už vyhrá jeden alebo druhý hráč, alebo kto je v tejto chvíli jednotka či deviatka v starostlivo vedených rebríčkoch, to všetko sú podružné záležitosti. Pointa je naozaj v stretávaní sa a spoločnej radosti z tohto krásneho športu.