sedíme v prostredí, ktoré je svojho druhu jedným z najstarších na celom Západe. Prišli sme s Petrom Zajacom, ktorý je pamätník novembra ’89, a ľudia, ktorí nás sem pozvali, ešte vtedy nežili. Kde sme?
Miroslav Gašpárek: Sme na Saint Edmund Hall a All Dining Hall, sme na Univerzite v Oxforde. Saint Edmund Hall je jedna z najstarších akademických inštitúcií na svete, založená okolo roku 1236. Hovorí sa o nej, že je to najstaršia prežívajúca inštitúcia, ktorá prijímala študentov na bakalárske štúdium. Kaviareň naproti je údajne najstaršia v Anglicku.
kto ste vy dvaja? František?
František Ježek: Študujem druhý ročník právo Anglicka. Pochádzam z Českej republiky, z Prahy, kde som sa narodil. Žil som aj v Rakúsku, v Amerike, teraz som sa vydal sem a uvidíme, kam ma život zavedie. S Mirom vedieme aj spolok Oxford University Czech and Slovak Society. Zastrešuje komunitu študentov Čechov a Slovákov a myslím, že existuje aj spolok Čechov a Slovákov, ktorí sú už starší a dospelejší.
koľko Čechov a Slovákov tu študuje?
FJ: Aktuálne zhruba 120, podľa roku, ale číslo sa pohybuje medzi 100 až 150.
miro?
MG: Som Prezident Česko-slovenskej študentskej spoločnosti v Oxforde. Som tretiak na doktorandskom štúdiu inžinierskych vied. Mojou špecializáciou je matematické modelovanie syntetických biologických systémov a genetické inžinierstvo.
ja som prvýkrát v Oxforde. Peter, ty si už v Oxforde bol. Pri akej príležitosti?
PZ: Takmer presne pred 30 rokmi, v decembri 1991, usporiadal Petr Pithart, ktorý bol vtedy predsedom českej vlády, stretnutie v Oxforde, kde on študoval v roku 1969. Zvolal stretnutie českých a slovenských politikov a intelektuálov a diskutovalo sa o Česko-Slovensku, či možno zachovať jeho existenciu. No a napriek tejto peknej diskusii, sa Česko-Slovensko uchovať nepodarilo. Lákalo ma návštevu po 30 rokoch zopakovať v inej situácii, ktorá je v čomsi podobná. Tak ako sa v rokoch 1989 – 1992 Česko-Slovensko rozhodovalo o usporiadaní spoločenského systému a štátoprávnom usporiadaní, tak sa dnes rozhoduje nielen v Česku a na Slovensku, ale aj na celom svete, ako bude svet vyzerať v najbližších 10 či 20 rokoch. To je kľúčová diskusia po 30 – 50 rokoch, ktoré sa rozvíjali v očakávaní, že to bude víťazstvo Západu. Ale situácia je odlišná a otázka, ako bude vyzerať budúcnosť, je otvorená. Sme na začiatku novej diskusie.
OLI SCARFF/GETTY IMAGESŠtudenti prechádzajú popod Bridge of Sighs (Most vzdychov) v centre Oxfordu.
vy dvaja máte prednovembrovú skúsenosť, že sa nikam nesmelo, nemáte. Rozumiete, o čom hovoríme?
MG: Nemôžeme to pochopiť do takej hĺbky, ako generácie pred nami, ktoré sa na Rakúsko pozerali z kopca. Až pandémia ukazuje, že cestovanie by sme nemali brať ako samozrejmosť. Mnohí z nás „uviazli“ v krajinách, v domoch, a sloboda sa stala vzácnejšou.