vo vašich videách hovoríte často o normálnej a patologickej vzťahovej väzbe. Čo vo vašom slovníku znamená „vzťahová väzba“?

Dlho som rozmýšľala, ako to pomenovať. Nazývam to „spôsob nadväzovania a udržiavania blízkych vzťahov“. Z odborného hľadiska je to najčastejšie chápané ako väzba medzi dieťaťom do jedného roka a najbližšou osobou, matkou, babičkou a podobne. “

v partnerských vzťahoch najfrekventovanejšie upozorňujete na problém úzkostnej, vyhýbavej a dezorganizovanej vzťahovej väzby. Čím sú takéto vzťahy deštruktívne? 

Podľa výskumu Jeffryho Simsona o medziľudských vzťahoch práve ľudia s týmito neistými druhmi väzieb majú nestabilnejšie partnerské vzťahy, nemajú pocit naplnenia, skôr sa rozchádzajú, majú menšiu schopnosť regulovať svoje emócie. Napríklad pri úzkostnej väzbe pozorujeme, že sú výbušnejší, viac plačú, nevedia sa sami upokojiť. Regulácia emócií je narušená. Človek sa bojí dať hlavne partnerovi životný priestor, má potrebu si „odpracovať“ lásku a má úzkosti hneď, ako partner zmení správanie alebo im nedáva dostatočnú pozornosť. Pri vyhýbavej vzťahovej väzbe dochádza k potláčaniu emócií a strachu z citového zblíženia. Čo sa týka dezorganizovanej, tam je veľmi nestabilná dynamika vzťahu, človek sa bojí priblížiť k partnerovi, ale rovnakú úzkosť pociťuje, keď sa mu ten partner vzďaľuje. Stačí, ak ide napríklad na služobnú cestu a už sa neznesiteľne trápi tým, že tam určite niekoho má. Často si takíto ľudia nevedome sabotujú vzťahy. Upozorňujem, že to nie sú žiadne psychiatrické diagnózy. 

ako ľudia s úzkostnou väzbou fungujú v partnerských vzťahoch v dospelosti? 

Ako sa dieťa v detstve naučilo, že sa musí viac snažiť alebo viac plakať, aby získalo pozornosť, pretože nevie, či reakcia rodiča príde, tak sa tie úzkosti niekedy zafixujú ako model správania až do dospelosti. A keďže ten rodič nakoniec prišiel, ak dieťa dlho plakalo, tak si zafixovalo, že sa stačí len dostatočne dlho snažiť a pozornosť získa. A v dospelosti majú títo ľudia pocit, že keď sa nebudú dosť snažiť, tak ten druhý na nich zabudne. Tieto vzťahové väzby sa prejavujú hlavne v obdobiach nestability vzťahu, choroby, neistoty, keď je človek rozrušený. Nemusia takto fungovať vo vzťahu stále, ale reagujú tak v nejakej neistej situácii. Problémom je, že pre nich je neistá situácia čokoľvek, čo vyhodnotia ako nedostatočnú lásku partnera. 

Majú nesmiernu potrebu po trávení spoločného času či po prejavoch pozornosti, a teda to môže byť napríklad, keď im partner z práce tak často nevolá alebo nenapíše. Môže to byť tým, že má veľa práce, no oni to pociťujú ako nestabilitu a začnú sa snažiť vybojovať si viac pozornosti a záujmu. Čo má často opačný efekt, a to ich ešte viac rozrušuje. Keď za mnou prichádzajú takéto ženy, uvedomujú si, že partnerovi nedajú dýchať, nenechávajú mu priestor na rozvoj v kariére, lebo mu pre nedôveru obmedzujú určité činnosti a často prídu s tým, že už sú ich partneri z toho unavení  a ony frustrované.

čím je špecifická vyhýbavá vzťahová väzba a ako sa prejavuje v dospelých  partnerských vzťahoch?